PhDr. Július Mésároš, DrSc. sa narodil v rodine drobného roľníka. Jeho rodná obec Čaka v okrese Levice bola v období 2. svetovej vojny okupovaná Maďarskom. Jeho otec bol za svoje národné presvedčenie väznený a to determinovalo aj demokratické presvedčenie a záujem o kultúru vlastného národa u dospievajúceho syna. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Leviciach a Šahách tesne po prechode frontu v r. 1945. Na jeseň sa zapísal na Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave na odbor história–filozofia. Po ukončení štúdia v r. 1950 nastúpil do Ústavu pre sociálny výskum SAVU, kde sa zaoberal vplyvom industrializácie na roľnícku dedinu. Roľnícka a sociálna otázka v slovenských dejinách ostali už navždy základnými okruhmi jeho odborného záujmu. V roku 1953 po vzniku SAV sa J. Mésároš stal jedným zo zakladajúcich pracovníkov Historického ústavu SAV. V r. 1958 získal vedeckú hodnosť CSc. za prácu „Roľnícka a národnostná otázka na Slovensku 1848–1900. K problematike feudálnych prežitkov“. Podieľal sa na príprave prvých syntetických prác (Přehled československých dějin, 1955, Dejín Slovenska, 1956). Ucelený prehľad o národnom vývine od r. 1848 do konca 19. storočia podal J. Mésároš v Československej vlastivede II/2. Na jeho vedeckú profiláciu a odborný rast pozitívne pôsobila skutočnosť, že sa na pracovisku stretol s generačne blízkou, podobne zanietenou skupinou historikov, ktorí položili základy slovenskej historickej spisby. Od začiatku 60. rokov sa začal intenzívne zaujímať o politickú a kultúrnu stránku národnoemancipačného procesu v 2. polovici 19. a začiatkom 20. storočia. Vo svojich prácach tohto obdobia kládol dôraz na osvetlenie politického, sociálneho i kultúrneho vývinu slovenskej spoločnosti v podmienkach tlaku maďarských politických síl proti prejavom slovenskej národnej identity. Takým bolo aj syntetické dielo Dejiny Slovenska II, za ktoré získal v r. 1968 hodnosť DrSc.
V rokoch 1969–1970 zastával J. Mésároš funkciu riaditeľa Historického ústavu SAV. V období tzv. normalizácie bol vylúčený z KSS a odvolaný z postu riaditeľa. Bol zbavený možnosti publikovať výsledky svojej práce a v r. 1975 aj prinútený odísť zo SAV. Nastúpil do Historického ústavu Slovenského národného múzea do oddelenia dejín kultúry. V zaradení muzeálny pracovník, neskôr vedúci oddelenia, sa realizoval ako autor viacerých scenárov špecializovaných výstav, napr. Československo–Poľsko, Stáročia susedstva a priateľstva; Školstvo pre deti a mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť; Veda na Slovensku v minulosti a súčasnosti.
V polovici 80. rokov sa J. Mésárošovi ponúkla možnosť podieľať sa na tvorbe syntetických prác, keď sa ukázalo, že príprava plánovaných diel a najmä požiadavka na ich kvalitatívnu úroveň si vyžaduje jeho účasť. Podarilo sa prekonať výhrady politických orgánov a J. Mésároš sa zapojil do vedeckej práce vtedajšieho Ústavu historických vied SAV. V Přehlede dejin Československa I/2 spracoval politické a kultúrne smerovanie slovenského obrodeneckého pohybu od r. 1780 do r. 1848. V r. 1984 odišiel do dôchodku, ale v rámci čiastočného pracovného úväzku sa podieľal na príprave Dejín Slovenska II. a III. V r. 1990 bol rehabilitovaný a pracoval v Historickom ústave SAV ako vedúci vedecký pracovník až do r. 1996. Od novembra 1989 sa energicky zapojil do aktivít historickej obce. Reagoval na problémy historiografie v posledných desaťročiach, keď nemohol publikovať. J. Mésároš sa vždy zanietene vyjadroval k otázkam, ktoré ho zaujali. Napr. v 60. rokoch polemizoval s maďarskými historikmi, ktorí spochybňovali pôsobenie štúrovskej generácie. Tak isto bol známy ako energický diskutér na konferenciách a seminároch. Ako vedecký tajomník a podpredseda Slovenskej historickej spoločnosti v 60. rokoch sa pričinil o vybudovanie jej organizačnej základne a prezentáciu dosiahnutých výsledkov. Ako školiteľ vychovával mladých vedeckých pracovníkov a bol členom komisie pre obhajoby dizertačných prác. Vypracoval heslá z našich a svetových dejín pre Encyklopédiu Slovenska (cca 300 hesiel) a encyklopedický časopis Pyramída. Svojimi vedecko-popularizačnými článkami oslovoval širšiu verejnosť.
Okrem vlastného vedeckého výskumu pracoval J. Mésároš vo viacerých odborných komisiách: Komisia pre výskum dejín Rakúsko-Uhorska, Československo-maďarská historická komisia, Komisia pre riadenie vedeckých spoločností pri SAV ai. Tiež veľmi rozsiahla bola i jeho vedecko-posudzovateľská a prednášková činnosť.
Písomnú pozostalosť J. Mésároša odkúpil Ústredný archív SAV od jeho dcéry v r. 2007. Spracovaná je formou inventára, obsahuje 729 inventárnych jednotiek uložených v 66 archívnych škatuliach. Celý fond sa delí na osem základných vecných skupín, ktoré sa niekedy ešte členia na podskupiny, usporiadané chronologicky.
Prvou základnou vecnou skupinou sú Materiály z vedeckej činnosti – I. Členia sa na: Rukopisy nepublikované – IA, a to Štúdie, články, prejavy – IA1 a Posudky, recenzie, návrhy – IA2; Rukopisy publikované – IB sú rozdelené rovnako na Štúdie a články – IB1 a na Posudky a recenzie – IB2. Inventárne záznamy obsahujú aj bibliografický údaj (okrem nezistiteľných prípadov); Tlačené práce – IC, tak ako v predchádzajúcej podskupine, obsahujú bibliografický údaj; Vedecké podujatia – ID – patria sem konferencie, sympóziá, semináre označené ID1. Inventárny záznam obsahuje názov podujatia, miesto a dátum konania a druh zachovaného materiálu, napr. program, uznesenie, zoznam účastníkov, referáty a pod. Podskupinu dopĺňajú aj Správy zo služobných ciest – ID2. Prvú základnú vecnú skupinu uzatvára Vedecká dokumentácia – IE. Je nielen najobsiahlejšia, ale i najrozmanitejšia. Roztriedená je podľa základných tém, napr. texty k dejinám Slovenska, texty k Přehledu československých dějin, osobnosti slovenského kultúrneho života, štatistiky, novinové výstrižky a excerptá zo slovenských novín 19. a 20. storočia, urbárske spory, heslá pre encyklopédiu, fotokópie osobností a významných budov, vystúpenia slovenských poslancov v uhorskom sneme, Historický atlas ČSSR, dokumenty k slovenskému sociálnodemokratickému hnutiu pred 1. svetovou vojnou ai.
Druhú základnú vecnú skupinu tvoria Materiály z funkcií – II. Členia sa na: Funkcie vedecké – IIA rozdelené na Funkcie v ČSAV – IIA1; Funkcie v SAV – IIA2; Funkcie v rezortoch – II3, napr. v Slovenskom národnom múzeu, Matici slovenskej, Múzeu školstva a pedagogiky, Ústave vedecko-technických informácií ČsAV v Prahe ai.; Funkcie v komisiách a vedeckých spoločnostiach – IIA4, napr. v Slovenskej historickej spoločnosti, Slovenskom národnom komitéte historikov, Slovenskom komitéte slavistov a ďalších. Funkcie celospoločenské – IIB odrážajú činnosť J. Mésároša v Klube nezávislých spisovateľov, Spolku slovenských spisovateľov, Bernolákovej spoločnosti, Slovenskej organizácii na ochranu práv ľudských a národných, Slovenskom helsinskom výbore, ale i v občianskom výbore proti výstavbe garáží na Hradnom vrchu v Bratislave. Redaktorské funkcie – IIC zachytávajú pôsobenie v redakčných radách Historického časopisu, zborníka Agrikultúra, v Encyklopédii Slovenska, edícii Postavy slovenskej politiky.
Treťou základnou vecnou skupinou sú Biografické materiály – III. Pozostávajú z týchto podskupín: Osobné doklady – IIIA, napr. krstný list, vysvedčenia, vojenský list, rôzne preukazy; Pracovné zmluvy – IIIB , t.j. pracovné a autorské zmluvy, dohody o vykonaní práce; Menovania a odvolania – IIIC do rôznych funkcií; Osvedčenia – IIID o spoľahlivosti, o majetkových pomeroch a daniach; Žiadosti – IIIE o prijatie do zamestnania; Životopisy – IIIF; Správy o činnosti – IIIG v Historickom ústave SAV; Bibliografia prác – IIIH; Udelenie vedeckých hodností – IIICH a Ceny a vyznamenania – III I.
Štvrtá základná vecná skupina je Korešpondencia – IV. Nie je usporiadaná chronologicky, ale abecedne podľa odosielateľa alebo adresáta. Inventárny záznam obsahuje údaj o počte kusov a rokoch. Ak datovanie nebolo možné, je uvedené bez dátumu (s.d.).
Fotografie – V. sú piatou vecnou skupinou. Obsahujú portréty J. Mésároša, rodinné fotografie, fotografie z pracovných a priateľských stretnutí.
Šiesta vecná skupina je O pôvodcovi fondu – VI. Skladá sa v prevažnej miere z posudkov na jeho práce, ale je tu i návrh na ocenenie štúdie v súťaži SAV a návrh na jeho členstvo v Českej a slovenskej učenej spoločnosti.
Siedmu vecnú skupinu tvoria Práce iných autorov – VII. Sú to abecedne usporiadané darované práce kolegov a priateľov, alebo štúdie tematikou príbuzné a blízke záujmom J. Mésároša.
Fond uzatvára najmenšia, ôsma vecná skupina Materiály o rodine – VIII. Pozostáva z novinového článku o bratovi M. Mésárošovi a kondolencií zaslaných rodine po smrti J. Mésároša.
Celý Osobný fond J. Mésároša nám podáva výrečné svedectvo nielen o jeho autorskej erudícii a schopnosti syntetizovať čiastkové poznatky do uceleného tvaru (J. Mésároš sa zúčastnil na realizácii všetkých základných diel o dejinách Slovákov), ale i o vývinovej línii slovenskej historiografie.
