RNDr. Oskar Markovič, DrSc. (14.I.1927–18.VII.2008) sa narodil v učiteľskej rodine vo Veľkých Ripňanoch. Po ukončení gymnázia v Nitre pokračoval v štúdiu na Fakulte chemicko-technologického inžinierstva SVŠT, špecializácia organická technológia – liečivá. Prázdninová prax v Slovakofarme Hlohovec, najmä osobnosť Dr. Seleckého resp. Ing. Molnára mali veľký vplyv na jeho ďalšie smerovanie. Po absolvovaní SVŠT v r. 1950 nastúpil do novozaloženého Oblastného výskumného ústavu farmaceutického (v r. 1951 premenovaný na Výskumný ústav pre farmáciu a biochémiu a od r. 1953 zaradený do SAV ako Chemický ústav) a popri zamestnaní študoval na Farmaceutickej fakulte UK. Ako mladý aktívny pracovník zavádzal na pracovisku nové experimentálne biochemické metódy, ktoré úspešne propagoval aj v kurzoch Spolku chemikov na Slovensku. Pomocou jednej z nich – papierovej chromatografie – vyriešil problém starnutia morfiových injekcií, čo aj publikoval ako jednu zo svojich prvých prác v Chemických zvestiach. V rámci ašpirantúry sa zaoberal výskumom včelieho jedu a vyriešil spôsob jeho získavania v teréne, ako aj prípravu jeho preparátov a metódy ich kontroly. Počas ašpirantúry O. Markovič absolvoval aj niekoľko pracovných pobytov na jednom z najlepšie personálne a prístrojovo vybavených pracovísk v republike, na Ústave chémie a biochémie ČSAV v Prahe. Najpozitívnejším výsledkom jeho dizertačnej práce bola izolácia a charakterizácia histamín obsahujúceho peptidu, ktorého štruktúru potvrdilo kanadské laboratórium. Napriek tomu O. Markovič svoju prácu mohol obhájiť až v roku 1964, pretože pri politických previerkach v r. 1958 mu bola ašpirantúra zrušená a bol uvoľnený z Chemického ústavu SAV pre protištátnu činnosť svojho otca a svokra I. Karvaša. Nastúpil do Združenia mliekarenského priemyslu a po jeho dislokácii z Bratislavy v r. 1960 prešiel pracovať do Výskumného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch. Tu sa počas svojho pôsobenia stal autorom a spoluautorom 16 prác publikovaných v domácich i zahraničných odborných časopisoch. Za súbor prác o synoviálnom výpotku ako spoluautor získal v r. 1966 cenu švajčiarskej firmy CIBA. Po uvoľnení politickej situácie v r. 1964 O. Markovič obhájil kandidátsku dizertačnú prácu „Izolácia, sledovanie a chemická charakterizácia včelieho jedu a jeho zložiek“ a v r. 1966 sa vrátil do Chemického ústavu SAV a stal sa vedúcim laboratória enzymológie. Zameral sa na objasnenie mechanizmu účinku pektinesteráz a polygalakturonáz. V r. 1986 tiež obhájil doktorskú dizertačnú prácu „Mnohotné formy enzýmov: alkoholdehydrogenáza“. Vyvrcholením dlhoročného výskumu pektolytických enzýmov bolo prvé stanovenie terciárnej štruktúry rastlinnej pektinesterázy v spolupráci so zahraničnými partnermi z Karolinska institutet v Stockholme v roku 2002.
O. Markovič absolvoval niekoľko pracovno-študijných pobytov v zahraničí: v Poľsku, Nemecku, trikrát vo Švédsku, dvakrát v USA. Publikoval 93 pôvodných vedeckých prác, bol spoluautorom 7 patentov. Za jeho vedeckovýskumnú prácu mu SAV udelila niekoľko cien, v r. 2001 získal v Rotterdame za vynikajúcu prednášku na sympóziu diplom, v roku 2002 bol zvolený za riadneho člena Európskej akadémie vied a umení a v roku 2005 za emeritného člena Učenej spoločnosti SAV. V roku 1996 sa stal prezidentom bratislavskej odbočky medzinárodnej humanistickej organizácie Rotary club.
Písomnú pozostalosť O. Markoviča získal Ústredný archív SAV v r. 2009. Je spracovaná formou inventára a rozdelená na 7 základných vecných skupín.
Prvou z nich sú Materiály z vedeckej činnosti – I. Obsahujú tieto podskupiny: Rukopisy nepublikované – IA, Tlačené práce – IC, Vedecká dokumentácia – ID a Vedecké podujatia – IE. V pozostalosti sa nenachádzali Rukopisy publikované, zvyčajne označované IB. Rukopisy nepublikované – IA tvoria nezverejnené monografie, štúdie a články označené IA1; Patenty – IA2; Posudky dizertačných prác – IA3 a Prednášky – IA4. Nasledujú pomerne obsiahle Tlačené práce – IC. Inventárny záznam v tejto podskupine obsahuje aj bibliografické údaje. Vedecká dokumentácia je označená ID. Pozostáva z novinových výstrižkov, excerpcií, množstva xerokópií tematicky príbuzných cudzojazyčných odborných prác, ktoré potvrdzujú jazykovú zdatnosť pôvodcu fondu. Vedecké podujatia – IE sú rozdelené na Semináre, zjazdy, kongresy – IE1 (inventárny záznam pozostáva z názvu, miesta a času podujatia a druhu zachovaného materiálu, napr. program, názov príspevku O. Markoviča, súhrnu prednášok, správe o priebehu, diplomu za prezentáciu a pod.) a na Služobné cesty – IE2. Tieto tvoria správy o pobyte.
Druhá vecná skupina Materiály z funkcií – II je rozdelená na Funkcie vedecké – IIA, Funkcie pedagogické – IIB a Funkcie celospoločenské – IIC. Najpočetnejšie sú Vedecké funkcie – IIA. Delia sa na Funkcie v medzinárodných organizáciách – IIA1, napr. Európska akadémia vied a umení, Newyorská akadémia vied, Rotary club; Funkcie v SAV – IIA2, konkrétne v Chemickom ústave, Endokrinologickom ústave, Ústave molekulárnej biológie, v Učenej spoločnosti SAV; Funkcie v rezortoch – IIA3 napr. Biotika, Slovakofarma, Výskumný ústav včelársky; Pedagogické funkcie – IIB predstavuje pôsobenie na Prírodovedeckej fakulte UK. Celospoločenské funkcie – IIC sú prezentované činnosťou v Zväze československo-sovietskeho priateľstva a Tenisovom oddiele Slovan Bratislava.
Tretiu vecnú skupinu tvoria Biografické materiály – III. Pozostávajú z týchto podskupín: Osobné doklady, akými sú legitimácie a vysvedčenia – IIIA, Pracovné zmluvy – IIIB, Žiadosti – IIIC, napr. o revíziu kádrových opatrení, o prijatie do zamestnania; Menovania – IIID; Osvedčenia a potvrdenia – IIIE, napr. o spoľahlivosti, občianstve, o praxi, odporučenie ČSM na štúdium farmácie; Životopisy – IIIF; Správy o činnosti – IIIG, napr. záverečné správy, zoznam udelených patentov; Súpis publikovaných prác – IIIH; Udelené vedecké hodnosti – IIICH; Skice spolupracovníkov z Chemického ústavu SAV – III I; Ceny a vyznamenania – IIIJ. Z poslednej podskupiny sú vo fonde fyzicky uložené len diplomy a v inventárnom zázname je odkaz na zbierku medailí.
Štvrtou vecnou skupinou je Korešpondencia – IV. Je usporiadaná abecedne a inventárny záznam obsahuje adresáta, resp. odosielateľa, miesto, počet kusov a časové rozpätie.
Fotografie – V tvoria piatu vecnú skupinu. Okrem portrétov sú to zábery z vedeckých a príležitostných podujatí so spolupracovníkmi a fotografie z pobytov vo Švédsku.
Šiesta skupina O pôvodcovi fondu – VI sa skladá z posudkov a charakteristík O. Markoviča a príležitostných článkov k jubileám.
Poslednou vecnou skupinou sú Práce iných autorov – VII. Sú to zväčša odborné práce kolegov, niektoré s venovaním.
Osobný fond RNDr. Oskara Markoviča, DrSc. zahŕňa materiál z rokov 1934–2007. Inventár obsahuje 229 inventárnych jednotiek uložených v 15 archívnych škatuliach.
