RNDr. Eduard Krippel, CSc. sa narodil 26.XI.1929 v Malackách, kde absolvoval základné i stredoškolské vzdelanie. Po maturite pokračoval na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, kde študoval kombináciu prírodopis–chémia. Najviac ho zaujala botanika a preto sa po druhom ročníku špecializoval na geobotaniku, ktorá sa u nás vtedy iba začala formovať. Počas posledného ročníka začal pracovať v Botanickom ústave Slovenskej univerzity ako demonštrátor a pomocná vedecká sila a po ukončení štúdia pokračoval ako asistent geobotaniky. Zaujímal sa o problematiku historickej dimenzie rastlinných spoločenstiev a vegetačného krytu, o otázky vývoja flóry a vegetácie Slovenska. Tento záujem ho priviedol v r. 1956 do Geologického ústavu D. Štúra, kde pôsobil ako paleobotanik. V r. 1958 odišiel na dlhší študijný pobyt do Poľska a v r. 1962 obhájil kandidátsku prácu na tému „Postglaciálny vývoj Záhorskej nížiny“. Zameral sa najmä na palynológiu a antrakotómiu kvartéru a v r. 1964 sa stal vedúcim Oddelenia kvartérnej geológie. E. Krippela vždy zaujímala aj biotická zložka dávnych ekosystémov. Pretože na čisto geologickom pracovisku nemohol svoj záujem vždy rozvíjať, odišiel v r. 1966 do Oddelenia fyzickej geografie Geografického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Zo spomenutého vyplýva, že E. Krippel sa nikdy úzko nešpecializoval a študoval širšie súvislosti v prírode. Okrem historickej geobotaniky (paleogeobotaniky) sa venoval fytogeografii, fytocenológii, ochrane prírody a krajiny, taxonómii a ďalším odborom. V počiatočných prácach sa zaoberal pieskomilnými rastlinnými spoločenstvami na Záhorí a neskôr rozšíril výskum na celé územie Slovenska. Veľký význam pre poznanie vývoja rastlinnej pokrývky na Slovensku majú jeho práce z odboru palynológie týkajúce sa peľových spektier z rašelinísk Záhorskej, Podunajskej a Východoslovenskej nížiny, z Oravy, Slovenského krasu, Spišskej kotliny a Vysokých Tatier ako aj antrakotomické vyhodnocovania uhlíkov z archeologických nálezísk. Získané poznatky zhrnul v monografii „Postglaciálny vývoj vegetácie Slovenska“ a ako prvý v ČSSR formuloval ucelený historický pohľad na súčasný rastlinný kryt Západných Karpát. Z pôsobenia v Geografickom ústave SAV pochádzajú práce E. Krippela o mapovaní vegetačných stupňov. Ako fytogeograf začal s výskumom Záhoria a postupne sa orientoval na všeobecnejšie problémy, napr. otázka pôvodu stepí, fytogeografické členenie Slovenska, migrácia jedle na Slovensku.
Svoju pedagogickú dráhu začal E. Krippel na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity, kde prednášal geobotaniku a systematickú botaniku a viedol cvičenia určovania rastlín. Aj po zmene pracoviska ostal verný výchovnej práci a prednášal na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského a Slovenskej vysokej škole technickej. Viedol aj diplomové a kandidátske práce. Svoje bohaté vedomosti odovzdával odbornej verejnosti aj na pôde domácich i zahraničných vedeckých spoločností. Bol členom i funkcionárom Československej botanickej spoločnosti, Československej spoločnosti pre mineralógiu a geológiu, Medzinárodnej spoločnosti pre mapovanie vegetácie a Medzinárodnej spoločnosti pre výskum rašeliny. E. Krippel pracoval v Národnej stratigrafickej komisii pri ČSAV, bol členom Zboru ochrany prírody a konzervátorom štátnej ochrany prírody pre okres Bratislava-vidiek. Publikoval články s ochranárskou a ekologickou tematikou.
Pozostalosť RNDr. Eduarda Krippela, CSc. získal Ústredný archív SAV v r. 2001 kúpou od jeho manželky RNDr. Terézie Krippelovej, CSc. Materiál z rokov (1928) 1929–1992 (2002) je spracovaný formou inventára. Obsahuje 494 inventárnych záznamov v ôsmich vecných skupinách. Celkový rozsah osobného fondu je 29 archívnych škatúľ.
Prvou vecnou skupinou sú Materiály z vedeckej činnosti (I). Členia sa na Rukopisy nepublikované (A), ktoré tvoria Monografie, štúdie a články (1), Prednášky (2) a najpočetnejšie zastúpené Posudky, pripomienky, stanoviská (3). Sú to napr. posudky štúdií záverečných správ o ukončených úlohách, posudky kandidátskych a diplomových prác. Rukopisy publikované (B) sa tiež delia na Monografie, štúdie, články (1) a Recenzie a anotácie (2). Skupina Tlač (C) obsahuje publikované práce E. Krippela aj s bibliografickými údajmi. Najobsiahlejšia je Vedecká dokumentácia (D). Nájdeme v nej kartotéku rastlín Záhoria a kartotéku fytogeografických pomerov na Cerovej vrchovine, rôzne výpisky, mapy pôdnych typov a veľké množstvo diapozitívov z rôznych lokalít Slovenska. Vedecké podujatia (E) dokumentujú účasť na Konferenciách a sympóziách (1) a dopĺňajú ich Správy zo služobných zahraničných ciest (2).
Ďalšiu vecnú skupinu tvoria Materiály z funkcií (II). Predovšetkým to sú Vedecké funkcie (A). Sú rozdelené na Funkcie v medzinárodných organizáciách (1) napr. International Union for Quaternary research (INQA), alebo International Society for research of Moor. Ťažisko tejto vecnej skupiny je v Domácich organizáciách (2) pri ČSAV, SAV, resp. SAVU. Zdokumentovaná je spolupráca E. Krippela s týmito pracoviskami ČSAV: Archeologický, Botanický, a Geografický ústav a Ústav experimentálnej fytotechniky. V rámci SAVU bol E. Krippel poverený fytocenologickým výskumom Tatranského národného parku. Najpodrobnejšie je zachytená jeho činnosť na rôznych postoch v SAV: v Arboréte Mlyňany, Archelogickom, Botanickom a Geografickom ústave SAV. Funkcie v rezortných organizáciách (3) poskytujú údaje o mimo akademickom pôsobení E. Krippela najmä v Geologickom ústave D. Štúra, Výskumnom ústave vodného hospodárstva, Krajskom stredisku pamiatkovej starostlivosti, Zbore povereníkov pre vypracovanie dlhodobej koncepcie rozvoja a využívania základných priemyselných surovín a ďalších. Funkcie vo Vedeckých spoločnostiach (4) informujú o činnosti v Československej botanickej spoločnosti a Spoločnosti pre mineralógiu a geológiu pri ČSAV. Pedagogické funkcie (B) hovoria o pôsobení E. Krippela na Slovenskej vysokej škole technickej, Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, Prírodovedeckej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a Vysokej škole zemědelskej v Brne. Celospoločenské funkcie (C) prezentuje Záhorská vlastivedná spoločnosť a Slovenský zväz ochrancov prírody. Skupinu uzatvárajú Redakčné funkcie (D) v časopise Biológia.
Vecná skupina Biografické materiály (III) obsahuje Osobné doklady (A) napr. Výpis z rodného listu, osvedčenia o štátnom občianstve, spoľahlivosti, vojenskej neschopnosti, legitimácie, vysvedčenia, pracovné zmluvy. Vlastné životopisy a Zoznamy publikovaných prác sú označené (B). Na záver skupiny sú zaradené Vyznamenania (C). Okrem rôznych diplomov je to medaila mesta Malacky, Holubyho medaila a ďalšie.
Pomerne bohatá je vecná skupina Korešpondencia (IV). Je zoradená abecedne podľa adresátov, resp. odosielateľov s označením počtu kusov a časovým rozsahom.
Piatou vecnou skupinou sú Fotografie (V). Sú rozdelené na portréty, fotografie z maturitných stretnutí a albumy zo služobných ciest.
Ďalšia vecná skupina Materiály o pôvodcovi fondu (VI) pozostáva z osobných posudkov i posudkov prác E. Krippela, návrhu na udelenie titulu „Najlepší pracovník v geológii“ a článkov k životným jubileám.
Predposlednú vecnú skupinu Práce iných autorov tvoria kópie autorom zozbieraných odborných článkov o dejinách a prírode Záhoria.
Osobný fond uzatvárajú materiály rodiny (VIII) ako napr. ocenenie manželky T. Krippelovej, významnej vedeckej osobnosti SAV.
Z písomností osobného fondu RNDr. Eduarda Krippela, CSc. vyplýva, že nikdy nebol úzkym špecialistom. Šírka jeho odborného záujmu je udivujúca najmä v súčasnosti, keď sa mnohí vedci špecializujú na jeden problém po celý život. Pri hodnotení činnosti E. Krippela konštatujeme, že sa vždy venoval tým vedným odborom (geobotanika, fytogeografia, palynológia), ktoré sa na Slovensku v tom čase len začínali rozvíjať a vo svojej výskumnej práci využíval nové, alebo len málo známe metódy, ktoré prispeli k rozvoju a skvalitneniu uvedených odborov.
