Akademik Ľudovít Kneppo (1903–1983), významná osobnosť československej elektrotechniky sa narodil v Banskej Štiavnici, kde jeho otec bol zamestnaný ako strojvedúci. V r. 1904 sa rodina natrvalo presťahovala do Topoľčian, kde Ľudovít Kneppo navštevoval obecnú aj meštiansku školu s vyučovacím jazykom maďarským. Po ich absolvovaní sa začal učiť zámočníctvu, ale pre nepriaznivé majetkové pomery – otec stratil zamestnanie – nastúpil r. 1919 na Obecný úrad v Topoľčanoch ako výpomocná kancelárska sila. Neskôr bol zamestnaný v Okresnej nemocenskej poisťovni tiež v Topoľčanoch. So zlepšením finančných pomerov rodičov v r. 1922–1926 pokračoval v štúdiu na Vyššej priemyselnej škole strojníckej v Bratislave a po jej ukončení sa zapísal na České vysoké učení technické v Prahe na odbor elektrotechnického inžinierstva. V r. 1928 zložil prvú štátnu skúšku a v r. 1931 druhú. Po ukončení vojenskej prezenčnej služby a po 3-mesačnej nezamestnanosti nastúpil v r. 1933 ako volontér v Ústredných elektrárňach v Prahe. V tom istom roku však prešiel na České vysoké učení technické, kde pôsobil až do r. 1936 ako asistent v Ústave pre teoretickú a experimentálnu elektrotechniku u prof. Ing. L. Šimka, zakladateľa teoretickej elektrotechniky. Roky strávené na tomto pracovisku mu dali solídny základ pre ďalšiu vedeckú prácu a podstatne ovplyvnili jej zameranie. Stáva sa nadšeným zástancom použitia komplexných funkcií v elektrotechnike a vypracováva základy novej metodiky založenej na ním zavedenej koncepcii komplexnej súradnicovej sústavy. Publikuje prvú sériu odborných prác s touto problematikou v Elektrotechnickom ústave a predkladá aj dizertačnú prácu „Nové metody přímeho měření souměrných složek napětí a proudů u trojfázových soustav“. R. 1935 dosiahol hodnosť doktora technických vied a už v r. 1936 Ľudovít Kneppo sa vracia na Slovensko a nastupuje v Štátnom ústave pre zveľaďovanie živností v Turčianskom Svätom Martine spočiatku ako koncipista a referent, neskôr hlavný komisár a zástupca riaditeľa. Od r. 1939 začal externe prednášať Základy praktickej elektrotechniky na Vysokej škole technickej v tom čase evakuovanej z Košíc do Martina. Od r. 1942 prednáša na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave najprv ako suplent a od r. 1943 ako mimoriadny neplatený profesor predmety Teoretická a experimentálna elektrotechnika a Elektrické meranie. Od r. 1945 pôsobí na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave ako platený mimoriadny profesor a začal cieľavedome budovať Katedru teoretickej a experimentálnej elektrotechniky, ktorú až do r. 1970 viedol. Popri prednáškach, písaní prvých skrípt z odboru elektrotechniky v slovenčine, budovaní dielní a laboratórií, ktoré dosiahli úroveň najvyspelejších vysokých škôl v európskom meradle sa venuje aj vedeniu študentských záujmových krúžkov. Okrem toho v školskom roku 1947/48 vykonáva funkciu dekana na Fakulte strojného a elektrotechnického inžinierstva a v r. 1950–1952 na osamostatnenej Elektrotechnickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej. Profesor Ľ. Kneppo sa výrazne zapísal do histórie výchovy mladých elektrotechnických inžinierov. Všetky svoje prednášky postupne spracoval a vydal formou skrípt (vyše 20). V r. 1953 vydal učebnicu „Striedavé prúdy“, ďalej „Teóriu transduktorov“, ktorou sa stal priekopníkom magnetických zosilňovačov na Slovensku a zborník „Periodické komplexné funkcie v praxi“. V 60. rokoch sa venoval problémom využitia komplexných funkcií v teórii polí.
Hneď od vzniku SAV sa Ľ. Kneppo, pre ktorého bolo príznačné harmonické spojenie vedeckej činnosti s organizátorskou prácou, energicky zapája do budovania vedeckovýskumnej základne na Slovensku. R. 1953 bol zvolený za člena korešpondenta SAV a bol poverený vedením Laboratória meracích prístrojov, z ktorého neskôr vybudoval Ústav teórie merania, dnešný Ústav merania a meracej techniky SAV. R. 1955 bol zvolený za akademika SAV, člena korešpondenta ČSAV a hlavného tajomníka SAV. Túto funkciu vykonával do r. 1958. K rozvoju technických vied významne prispel vo funkcii dlhoročného predsedu Vedeckého kolégia SAV pre elektrotechniku a technickú kybernetiku a podpredsedu rovnomerného kolégia ČSAV.
Akademik Ľ. Kneppo bol predsedom, resp. členom viacerých komisií pre obhajoby diplomových, kandidátskych a dizertačných prác a vyškolil mnohých ašpirantov. Okrem členstva vo vedeckej rade Elektrotechnickej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej pôsobil aj vo vedeckých radách Metrologického ústavu v Prahe a Ústavu prístrojovej techniky v Brne. Od založenia Elektrotechnického časopisu SAV bol členom redakčnej rady, od r. 1978 jej predsedom. Ďalšie redaktorské funkcie zastával v Technickom obzore slovenskom, Elektrotechnickom obzore, časopise Energetika a v redakčnej rade pre Elektrotechnický slovník.
Ľudovít Kneppo bol činný vo viacerých spolkoch a spoločnostiach. Zastával funkcie v SAVU, bol členom patentného súdu technického odboru UVR, členom Československej vedeckotechnickej spoločnosti, členom výboru Československého sboru pre osvetľovanie a členom Elektrotechnického sväzu československého. V Matici slovenskej pracoval v rámci prírodovedného odboru. Bol členom aj mnohých ďalších spolkov: Klubu inžinierov Slovákov, Spoločnosti slovenského domu, Spolku priateľov slovenskej techniky a iných.
Bohatá vedecká, pedagogická i organizátorská práca akademika Ľ. Kneppa bola ocenená viacerými vyznamenaniami. V r. 1960 dostal čestné uznanie Slovenskej vysokej školy technickej I. stupňa, r. 1963 mu vláda prepožičala Rad práce, o rok neskôr dostal pamätnú medailu k 20. výročiu SNP. V r. 1968 sa stal laureátom štátnej ceny K. Gottwalda, získal striebornú medailu Slovenskej vysokej školy technickej a čestnú plaketu Za zásluhy o vedu a ľudstvo ČSAV. V r. 1972 obdržal diplom ÚV KSČ a vlády ČSSR k 50. výročiu KSČ. V r. 1973 sa stal nositeľom Radu republiky a boli mu udelené zlaté medaily SAV, Slovenskej vysokej školy technickej a Vysokej školy strojnej a elektrotechnickej v Plzni. Od Medzinárodného úradu pre miery a váhy v Paríži obdržal v r. 1975 striebornú medailu k 100. výročiu podpísania metrickej konvencie. Od r. 1977 bol nositeľom zlatej čestnej plakety A. Stodolu SAV a v r. 1978 získal zlatú plaketu ČSAV Za zásluhy o vedu a ľudstvo.
Písomnosti osobného fondu akademika Ľudovíta Kneppa zakúpil Ústredný archív SAV od jeho syna Člena korešpondenta SAV Petra Kneppa v r. 1989. Celkový rozsah fondu je 36 archívnych krabíc a časový rozsah zahŕňa roky 1910–1983. Materiál je rozdelený do 9 vecných skupín.
Prvú časť skupiny Materiály z vedeckej činnosti (I) tvoria Rukopisy nepublikované (A). Sú rozdelené na Vedecké práce (1), Výskumné správy, návrhy a koncepcie (2), Posudky (3), Prednášky (4) a Príležitostné prejavy (5). Z nich najpočetnejšie sú podskupiny Posudky, ktoré obsahujú odborné posudky jednotlivých rukopisov, ako i posudky vedeckej činnosti osôb a podskupina Prednášky. Rukopisov publikovaných (B) je menej. Dominuje v nich dizertačná práca akademika Ľ. Kneppa. Treťou časťou sú Tlačené práce (C). Skladajú sa zo skrípt (1), článkov a štúdií (2) a recenzií (3). Najbohatšie sú zastúpené články a štúdie uverejňované v rôznych odborných časopisoch, zborníkoch i v dennej tlači. Vedecká dokumentácia (D) sa skladá z osobných zápiskov a poznámok, cvičení a úloh s výkresmi z Vyššej priemyselnej školy stojníckej a z novinových výstrižkov. Pomerne bohato je zastúpený materiál z konferencií a služobných ciest (E). Obsahuje korešpondenciu o príslušnej akcii, program, príspevky, cestovné správy, prospekty.
Druhou vecnou skupinou sú Materiály z vedeckých, pedagogických, spoločenských funkcií a redakčných rád (II). Vedecké funkcie (A) sú rozdelené na: Funkcie v SAV (1), ktoré dokumentujú činnosť Ľ. Kneppa vo funkcii vedeckého tajomníka SAV, v sekcii technických vied SAV, vo vedeckom kolégiu SAV, v rôznych komisiách pri SAV i ako riaditeľa akademického pracoviska.
Funkcie v ČSAV (2) odrážajúce činnosť Ľ. Kneppa v technickej sekcii ČSAV, vo vedeckom kolégiu ČSAV a materiály člena korešpondenta ČSAV.
Funkcie v rezortných organizáciách (3) sú podrobnejšie členené na funkcie v a) podnikoch, b) politických a štátnych orgánoch, c) vysokých školách, d) SAVU, e) Vedecko-technickej spoločnosti, f) KSČ, g) Československom sväze pre osvetľovanie, h) Matici slovenskej, ch) Umeleckej a vedeckej rade, i) Jednote československých matematikov a fyzikov, j) ďalších spolkoch.
Funkcie pedagogické (B) na Slovenskej vysokej škole technickej dokladujú činnosť Ľ. Kneppa ako dekana i vedúceho Katedry teoretickej a experimentálnej elektrotechniky.
Funkcie redakčné a vydavateľské (C) poskytujú obraz o šírke redaktorského pôsobenia Ľ. Kneppa v redakciách početných časopisov.
Funkcie celospoločenské (D) obsahujú napr. materiály člena mestského akčného výboru Slovenského národného frontu.
Tretia vecná skupina sú Biografické materiály (III). Pozostávajú z Osobných dokladov, dokladov o štúdiu a udelení vedeckej hodnosti, legitimácií, osvedčení a dohôd o zamestnaní (A), životopisných materiálov, správ o činnosti a súpisu publikovaných prác (B). Bohato sú zastúpené udelené vyznamenania (C), pričom medaily a plakety sú fyzicky uložené v Zbierke medailí pod číslom uvedeným v inventári.
Skupina Korešpondencia (IV) je rozdelená na Osobnú korešpondenciu (A) zoradenú v abecednom slede podľa odosielateľa, resp. adresáta, na gratulácie k jubileám (B) usporiadané chronologicky a na novoročné blahoželania (C).
Fotografie (V) sú rozdelené na portréty (A), príležitostné fotografie (B) dokumentujúce činnosť akademika Ľ. Kneppa na rôznych medzinárodných podujatiach, pracovných i slávnostných stretnutiach a na neurčené fotografie (C). Fotografie sú usporiadené chronologicky.
Materiály o pôvodcovi fondu (VI) sa skladajú z posudkov jeho vedeckých prác (A) obsahujúcich odborné hodnotenia, z príležitostných článkov (B) uverejňovaných pri rôznych jubileách (1), k udeleniu vedeckej hodnosti (2), udeleniu vyznamenaní (3) a iných ďalších príležitostí (4).
Práce iných autorov (VII) tvoria z prevažnej väčšiny odborné práce kolegov, resp. priateľov darované akademikovi Ľ. Kneppovi aj s venovaním autora.
Materiály rodiny (VIII) je skupina čo do rozsahu najskromnejšia. Týka sa matky Ľ. Kneppa Amálie Kneppovej rod. Hudecovej a obsahuje lekárske správy, úmrtný list, smútočné oznámenie a početné kondolencie.
Poslednou skupinou sú Materiály iných osôb (IX). Sú tu články, resp. osnova odbornej práce iných osôb, list a protest vedeckých pracovníkov akadémie k postaveniu vedy, žiadosť o dôslednú realizáciu princípu federácie, odpoveď prezidenta Akadémie vied ZSSR na list predsedu ČSAV z augusta 1968 a iné.
Osobný fond akademika Ľ. Kneppa podáva obraz o jeho mnohostrannej činnosti vedeckej, pedagogickej, organizátorskej i celospoločenskej. Cenné sú najmä materiály dokumentujúce jeho snahy o pôsobenie pri zrode samostatnej Elektrotechnickej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej a jeho vklad pri výchove elektrotechnických odborníkov na Slovensku. Z hľadiska dejín SAV majú značnú výpovednú hodnotu aj mateirály o konštituovaní vedeckovýskumnej základne v oblasti elektrotechniky na slovensku.
