Profesor Alexander Húščava sa narodil v r. 1906 v Bratislave. Po maturite na reálnom gymnáziu začal študovať na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského históriu a v r. 1929 získal doktorát. Nastúpil do Krajinského archívu a zapísal sa aj na Štátnu archívnu školu v Prahe, kde získal diplom externe. V r. 1931 ho Československý štátny historický ústav v Prahe vyslal do Ríma na takmer trojročné štúdium sloveník vo vatikánskych archívoch. V r. 1937 sa na UK habilitoval ako docent pomocných vied historických. V r. 1939 bol menovaný mimoriadnym a o rok neskôr riadnym profesorom. V školskom roku 1948/49 bol dekanom Filozofickej fakulty Slovenskej univerzity. V r. 1956 získal hodnosť doktora historických vied. Ako člen Slovenskej vedeckej archívnej rady, Vedeckej rady SAV a Vedeckej rady univerzity sa A. Húščava aktívne podieľal na usmerňovaní vývoja slovenskej historickej vedy. Bol zodpovedným redaktorom Historických štúdií a členom redakčnej rady sborníka Historica. V r. 1966 bol vyznamenaný zlatou medailou UK a v r. 1969 pri 50. výročí univerzity Radom práce.
Profesor Húščava sa prvý začal systematicky zaoberať štúdiom a výukou pomocných vied historických. Hoci svoj prvoradý záujem venoval diplomatike, snažil sa pokryť všetky pomocné vedy. V školskom roku 1950/51 sa mu podarilo pri Katedre československých dejín na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity zriadiť odborné štúdium archívnictva, ktoré viedol až do smrti. Výchova študentov bola aj podnetom pre vydanie učebnice paleografie. Spoločenský tlak na poznávanie hospodárskych dejín Slovenska ho priviedol k intenzívnemu štúdiu metrológie. V chronológii ho zaujal dovtedy neznámy spôsob datovania v Uhorsku v 16. storočí. Svoju najväčšiu prácu Dejiny a vývin poľnohospodárskych mier na Slovensku profesor Húščava už nedokončil. V r. 1969 zomrel. Výsledky mnohoročnej práce však usporiadal prof. J. Novák a v r. 1972 vydal.
Písomnú pozostalosť prof. A. Húščavu získal Ústredný archív SAV postupne. Prvú časť v rozsahu 20 archívnych krabíc adkúpil od jeho manželky v r. 1974 a druhú odovzdal prof. J. Novák v r. 2000. Celý fond z r. 1927–1969 (1998) je spracovaný a je k nemu vyhotovený inventár. 282 inventárnych jednotiek uložených v 40 krabiciach je roztriedených do týchto hlavných skupín: Materiály z vedeckej činnosti (I), Materiály z funkcií (II), Biografické materiály (III), Korešpondencia (IV), Materiály o pôvodcovi fondu (VI), Práce iných autorov (VII) a Zbierky (VIII). Chýba skupina Fotografie (V).
I – Materiály z vedeckej činnosti obsahujú niekoľko vecných skupín:
A – Rukopisy nepublikované pozostávajú z Monografií (I A1), Štúdií a článkov (I A2), Posudkov, recenzie a anotácií (I A3), Prednášok a referátov (I A4) a Príležitostných prejavov (I A5). Posudky sú osobné i na odborné práce, príležitostné prejavy reagujú na spoločenské, resp. politické udalosti.
B – Rukopisy publikované majú podobnú skladbu: Monografie (I B1), Články a štúdie (I B2), Posudky, recenzie a anotácie (I B3). Inventárny záznam obsahuje okrem časového údaju aj miesto vydania.
C – Tlačené práce. Skupinu tvoria len 3 inventárne jednotky.
D – Dokumentácia je najrozsiahlejšia a obsahovo najcennejšia časť osobného fondu A. Húščavu. Je rozdelená tematicky na Dokumentáciu z výskumu metrológie (I D1), Excerptá z listín zoradených podľa jednotlivých lokalít (I D2); Excerptá z archívov zoradených podľa druhu archívov – regionálne, rodové a cirkevné (I D3), Dokumentáciu z výskumu vo vatikánskych archívoch (I D4), Excerptá z knižníc (I D5), Excerptá k prácam podľa tém (I D6) a Excerptá z literatúry a prameňov tiež podľa tém (I D7).
E – služobné cesty a konferencie. Sú tu len poznámky z dvoch porád o archívnictve v Prahe a Brne.
Druhá hlavná skupina – II – Materiály z pôsobenia vo funkciách obsahuje:
A – Písomnosti z pôsobenia v pedagogickej funkcii (II A). Je to veľké množstvo poznámok, podkladov k prednáškam i súvislé prednášky, ako aj študentské práce;
B – Materiál z vedeckých funkcií (II B) zahŕňa písomnosti z pôsobenia na univerzite, v Historickom ústave SAVU a SAV, v Komisii pre prevedenie 11. článku mierovej zmluvy s Maďarskom a iné.
C – Redaktorské funkcie sú zastúpené písomnosťami z činnosti v redakčnej rade Historických štúdií, v redakčnom zbore pre vydanie pamätnej knihy mesta Svätý Jur a ďalšie.
D – Skupinu uzatvárajú Celospoločenské funkcie, ktoré predstavujú pôsobenie A. Húščavu v Osvetovej besede a škole v Lamači – mieste jeho bydliska.
Tretia skupina Biografické materiály – III sa delí na Pracovné a vydavateľské zmluvy (III A), Žiadosti (III B) napr. o byt, Menovania (III C), Životopisy (III D), Súpis publikovaných prác (III E) a Správy o činnosti (III F).
Korešpondencia – IV sa skladá z dvoch častí: Listy (IV A) a Pozdravy a gratulácie (IV B). Obe časti sú zoradené abecedne podľa odosielateľa a inventárny záznam okrem dátumu obsahuje aj počet kusov korešpondencie.
Materiály o pôvodcovi fondu – VI tvoria príležitostné príspevky cudzích osôb o A. Húščavovi.
Práce iných autorov – VII obsahujú témy blízke prof. Húščavovi, niekedy i s venovaním autora.
Zbierky – VIII. Sú to rôzne nezaradené dokumenty, ako napr. rukopisy Cechových písomností z 18. storočia, prevolanie J. M. Hurbana k slovenskému národu a ďalšie.
Osobný fond A. Húščavu dokumentuje dielo prvého univerzitného profesora pomocných vied historicikých a archívnictva na Slovensku. Okrem toho dotvára obraz o stave, rozvoji a výuke archívnictva na Slovensku od medzivojnového obdobia až po 60. roky 20. storočia.
