Prof. MUDr. Viliam Thurzo, DrSc., akademik SAV a ČSAV bol vedúcim vedeckým pracovníkom a významným organizátorom v oblasti experimentálnej onkológie.
Narodil sa 13.XI.1912 v Komárne. Jeho otec bol záhradníkom a zomrel v r. 1936. Matka bola zubnou techničkou. Mladosť V. Thurzo strávil v Banskej Bystrici, kde absolvoval gymnázium. Po maturite v r. 1932 študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, popri štúdiu pracoval ako demonštrátor na Patologicko-anatomickom ústave. Po skončení štúdia v r. 1940 nastúpil ako sekundárny lekár v Štátnom zdravotnícko-sociálnom ústave v Bratislave, kde sa zameral na štúdium mikrobiológie a serológie. V rokoch 1941–1945 bol primárom laboratória a neskôr prednostom v Sanatóriu Penzijného ústavu súkromných úradníkov v Novom Smokovci. Počas svojho účinkovania v Novom Smokovci bol V. Thurzo ako člen KSČ (od r. 1932) členom ilegálnej protifašistickej skupiny a členom ilegálneho národného výboru počas SNP. Po oslobodení v r. 1945 sa stal povereníkom SNR pre zdravotníctvo (do r. 1946) a vykonával viac rokov funkciu predsedu zdravotníckej komisie ÚV KSS. V r. 1946 bol vymenovaný za riaditeľa Výskumného onkologického ústavu neskôr premenovaného na Ústav experimentálnej onkológie SAV, kde pracoval až do svojej smrti 1.III.1984.
V. Thurzo pôsobil v SAVU, aktívne sa zúčastnil organizačných príprav pri založení SAV. V r. 1954 bol zvolený za člena korešpondenta SAV, v r. 1960 obhájil DrSc., v r. 1973 bol menovaný členom korešpondentom ČSAV, v r. 1975 akademikom SAV a v r. 1977 akademikom ČSAV.
Významná bola činnosť V. Thurzu v oblasti výskumnej. Výskumný ústav, ktorý mal riadiť bol azylovou nemocnicou – filiálkou štátnej nemocnice v Bratislave. Ústav bolo treba vybudovať a po stránke vedeckej dať mu náplň a určiť smer činnosti. Tento ústav sa stal základom pre vytvorenie komplexného onkologického ústavu so zameraním na klinický a experimentálny výskum nádorov na báze mikrobiológie a imunológie. Základné skúsenosti získaval na zahraničných pracoviskách menovite u akademika Zilbera v Moskve. Svoju prácu a svojich spolupracovníkov zameral na výskum onkogénnych vírusov. V. Thurzo sa stal jedným z prvých propagátorov vírusovej koncepcie a priekopníkom onkovirológie v ČSSR. Výsledkom experimentálnych prác bolo objavenie nového vírusu sarkómu kury, ktorý medzi vírusmi typu Rousa zaujíma špecifické miesto. Zvláštnosťou tohto vírusu – pomenovaného ako B 77 – je schopnosť rerprodukovať sa aj v heteroindukovaných nádorov cicavcov. Pri štádiu tohto vírusu sa získali viaceré nové poznatky z imunológie a genetiky vírusových nádorov a vírus B 77 sa stal vyhľadávaným modelom viacerých laboratórií vo svete pre štúdium genetického materiálu vírusu, jeho funkcie a zloženia. Ďalším významným vedeckým prínosom kolektívu vedeného V. Thurzom sú výskumy o indukcii leukémie u potkanov pomocou bezbunkových filtrátov. Úspešné boli tiež analýzy skupinovo-špecifických antigénov vtáčích nádorových vírusov a to predovšetkým u potkanov. Tento výskum ukázal, že pre indukciu špecifických vírusových antigénov nie je nutná prítomnosť celého vírusového genómu. Poznatky podporili možnosť použitia skupinovo-špecifického antigénu resp. protilátok pre použitie tohto imunologického systému pre detekciu skupinovo-špecifických protilátok aj u ľudských nádorov. Výsledky tohto výskumu sú publikované v rade vedeckých prác, ktorých je V. Thurzo autorom a spoluautorom. Z tejto problematiky predniesol V. Thurzo raz prednášok na konferenciách, sympóziách a kongresoch doma aj v zahraničí. Okrem toho napísal vyše 200 populárno-vedeckých článkov a bohatou prednáškovou činnosťou v spoločnostiach, rozhlase a televízii prispel k sprístupneniu výsledkov onkologického výskumu v širokej verejnosti a propagácii protirakovinovej prevencie.
Mimoriadne úsilie vyvinul V. Thurzo v oblasti organizačnej ako člen vládnych a vedeckých orgánov a celospoločenských organizácií. Bol povereníkom Slovenskej národnej rady, hlavným radcom Povereníctva SNR pre zdravotníctvo, členom Vedeckého poradného zboru a byra poradenského zboru Povereníctva zdravotníctva, členom Medziministerskej rádiovej komisie a Vedeckej rady Ministerstva zdravotníctva. Pôsobil ako člen Komisie pre vedu pri Úrade Predsedníctva vlády. V ČSAV a SAV zastával tiež významné funkcie. Bol podpredsedom Vedeckého kolégia biológie ČSAV a podpredsedom Prezídia ČSAV pre otázky mieru a odzbrojenia. V rokoch 1958–1961 bol hlavným tajomníkom SAV. Riadil Komisiu pre zdravotníctvo pri SAV, bol podpredsedom Vedeckého kolégia pre všeobecnú biológiu SAV, členom Vedeckej komisie pre farmaceutickú chémiu a biochémiu v rámci SAV a osobitnej komisie SAV pre využitie jadrových reakcií vo vedeckom výskume a v praxi. Bol predsedom Biochemickej spoločnosti, podpredsedom Slovenskej onkologickej spoločnosti, ako aj predsedom Československého červeného kríža pre Slovensko. Od r. 1951 bol koordinátorom onkologického výskumu v rámci ČSSR a onkologického plánu SSR, podieľal sa na vybudovaní organizačnej siete onkologických zariadení, vypracoval návrh na vládnu vyhlášku o boji proti rakovine. Bol koordinátorom onkologického programu „Výskum chorôb zhubného bujnenia“ v rámci štátneho plánu. Od r. 1971 bol predsedom Rady kľúčovej úlohy „Výskum patologických bunečných prejavov“ (najmä vzhľadom k problematike zhubného bujnenia), koordinátorom hlavnej úlohy „Štúdium mechanizmu malignej transformácie bunky“ a vedúcim skupiny „Výskum zhubných nádorov“ v odborom pláne lekárskeho a farmaceutického výskumu Ministerstva zdravotníctva. V. Thurzo je spoluiniciátorom ustanovenia Rady vlády SSR pre boj proti rakovine, ktorej bol úradujúcim podpredsedom. Z jeho iniciatívy sa vytvorilo tiež Onkologické centrum v Bratislave ako metodologické stredisko boja proti rakovine v SSR. Z iniciatívy s. Lenárta vyvinul V. Thurzo veľké úsilie na kordinovanie základného a klinického onkologického výskumu vo všetkých krajinách RVHP. Výsledkom je vytvorenie programu boja proti rakovine pod názvom „Zhubné novotvary“, ktorý prebieha od roku 1972. V. Thurzo koordinoval problém „Vírusová karciogenéza a jej molekulárno-biologické aspekty“. V rokoch 1974–1977 sa stal V. Thurzo prvým predsedom Vedeckej rady pre komplexný program, v r. 1975 bol menovaný československým zmocnencom pre vedecko-technickú spoluprácu členských krajín RVHP na komplexnom probléme „Zhubné novotvary“.
Okrem toho je V. Thurzo dlhoročným expertom Svetovej zdravotníckej organizácie pre problémy onkológie v Ženeve. Bol členom predsedníctva Európskej spoločnosti experimentálnych onkológov, stálym členom neformálneho vedenia Skupiny európskych onkovirológov (European Tumour Group).
V. Thurzo bol tiež zakladateľom a hlavným redaktorom medzinárodného odborného časopisu „Neoplasma“ a členom redakčných rád „International Journal of Cancer“, „Acta roentgenologica“, „Voprosy onkologiji“, koreferátového časopisu „Přehled světové zdravotnické literatury“, „Bratislavských lekárskych listov“, „Chemických zvestí“, „Zdravovedy“ atď.
Venoval sa aj pedagogickej činnosti. Prednášal na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, v r. 1960 sa stal docentom, v r. 1967 profesorom. Od r. 1962 bol vedúcim Katedry onkológie, rádiológie a nukleárnej medicíny, bol členom Vedeckej rady Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Vedeckej rady Univerzity Komenského. Zaslúžil sa zavedením onkologickej výchovy o rast odborných kádrov. Onkológiu prednášal tiež v rámci „Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov“.
Svoju spoločenskú angažovanosť zameral V. Thurzo najmä na činnosť v mierovom hnutí. Od r. 1966 bol predsedom Slovenskej mierovej rady a podpredsedom Československého mierového výboru. Pracoval tiež ako člen Predsedníctva Československého výboru pre európsku bezpečnosť a spoluprácu, bol dlhoročným aktívnym členom pokračujúceho výboru Pugwashskej konferencie. V roku 1977 bol zvolený za člena Predsedníctva Svetovej rady mieru.
Činnosť V. Thurzu bola ocenená európskymi kruhmi. Bol zahraničným členom Akadémie Lancisiana di Roma, Akadémie vied NDR, čestným doktorom akadémie v Uppsale a čestným členom zahraničných vedeckých onkologických spoločností (Maďarsko, Bulharsko).
Za odbornú činnosť v oblasti výskumu, organizačnú činnosť a prácu pre rozvoj československej onkológie, ako aj politickú angažovanosť udelili V. Thurzovi raz vyznamenaní. Rad SNP I. triedy (1945), Rad Februárového víťazstva II. triedy (1948), Československá cena mieru (1955), Medaila J. E. Purkyně (1962). Vyznamenania z príležitosti 60. výročia založenia KSČ (1971), Rad práce (1972), Zlatá medaila Univerzity Komenského (1972), Štátna cena K. Gottwalda (1973), Strieborná plaketa ČSAV „Za zásluhy o vedu a ľudstvo“ (1977), Zlatá plaketa J. Jesenia „Za zásluhy v lekárskych vedách“ (1977), Zlatá medaila Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (1977), Rad víťazného februára (1978), Strieborná medaila SAV (1978), Medaila Svetovej rady mieru za významný prínos v boji za mier a priateľstvo medzi národmi (1979), Zlatá čestná plaketa ČSAV „Za zásluhy o vedu a ľudstvo“ (1982), Rad republiky (1982), Zlatá medaila SAV (1982), Medaila Československého mierového hnutia za mimoriadne zásluhy o rozvoj hnutia a za vynikajúce výsledky pre budovanie socializmu (1982).
Písomnosti akademika V. Thurzu odkúpil Ústredný archív SAV od jeho manželky MUDr. M. Thurzovej v r. 1985. Fond nie je rozsiahly, obsahuje 23 archívnych škatúľ a 2 albumy. Materiály sú rozdelené do 7 tematických skupín.
Materiály z vedeckej činnosti (I), aj keď nie sú v úplnosti zachované, tvoria značnú časť fondu. Z rukopisov nepublikovaných (A) najväčšiu časť tvoria referáty, prednášky a vystúpenia (1) prednesené pri rozličných príležitostiach. Menšiu, ale cennú časť tvoria správy, návrhy (2), posudky a pripomienky (3) dokumentujúce prínos pôvodcu k organizácii onkologického výskumu a zdravotníctva v slovenskom a celoštátnom rámci. Rukopisov publikovaných (B) je viac. Obsahujú habilitačnú prácu, doktorskú dizertáciu (1) a veľký počet štúdií a článkov (2) usporiadaných chronologicky. Tie podčiarkujú intenzitu činnosti pôvodcu fondu v oblasti vedeckej a v popularizácii onkologickej problematiky, ako aj jeho spoločenskú angažovanosť. Túto tendenciu badať aj u tlačených prác, ktoré tvoria značnú časť fondu (C). Je tu uložený Zborník prác pôvodcu (1), ktorý obsahuje vytlačené práce z rokov 1941–1972, potom nasledujú chronologicky usporiadané štúdie a články (2). Vedecká dokumentácia je obsiahla (D). Sú tu osobné zápisy z rozličných porád a obsiahle výpisky z odbornej literatúry našej a zahraničnej z oblasti onkológie, imunológie a biológie. Písomnosti z konferencií a služobných ciest (E) sa takmer nezachovali, takže táto významná stránka činnosti pôvodcu je nedostatočne dokumentovaná.
Veľmi málo sa tiež zachovalo písomností z vedeckých, pedagogických funkcií a z účasti v redakčných a vydavateľských radách (II). Z činnosti vo funkciách vedeckých (A) sa zachovalo niečo z medzinárodných organizácií (1), z domácich (2), pri ČSAV (a), pri SAV (b) a z rezortných organizácií (c). Taktiež nie je dokumentovaný významný zástoj pôvodcu v iných (celospoločenských) organizáciách (B), napríklad v Československom mierovom hnutí a Československom červenom kríži. Taktiež sa nezachovali v dostatočnej miere písomnosti z pedagogickej činnosti na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (C) a z činnosti v redakčných a vydavateľských radách (D).
Bohato sú zastúpené biografické materiály (III). Sú tu uložené osobné doklady (A), legitimácie, doklady k štúdiu, menovania a odvolania, osvedčenia, dohody, podrobné životopisy (B) a správy o činnosti (C). Udelené početné vyznamenania (D) sú takmer kompletne zachované, medaily a plakety sú uložené v Zbierke medailí pod číslom, ktoré je uvedené v inventári. Ďalej sú tu potvrdenia o účasti v odboji (E) a úmrtný list akademika Thurzu (F).
Neobsiahla korešpondencia (IV) je zoradená v abecednom slede podľa odosielateľov a adresátov (A). Ďalej sú tu uložené gratulácie (B), ktoré pôvodca dostal k 60., 65. a 70. ročnému jubileu.
Bohato je zastúpený fotografický materiál (V). Pozitívy (A) sú rozdelené na portréty akademika Thurzu a jeho fotografie z pracovného prostredia (1). Príležitostné fotografie (2) presvedčivo dokumentujú častú aktívnu účasť pôvodcu na medzinárodných fórach, ilustrujú prevzatia vyznamenaní a pod. Uložené sú tu aj fotografie rodinných príslušníkov (3). Diapozitívy (B) a najmä negatívy (C) svedčia o osobitnom záujme V. Thurzu o fotografovanie.
Materiály o pôvodcovi fondu (VI) obsahujú odborné hodnotenia a posudky prác pôvodcu a jeho celkovej činnosti (A), najmä za účelom udelenia vedeckých hodností a vyznamenaní. Zaradené sú tu príležitostné články (B) uverejnené najmä pri príležitosti jubileí pôvodcu a početné nekrológy. Je tu uložený aj televízny scenár (C) a karikatúra pôvodcu (D).
Neveľkú časť fondu tvoria články iných autorov (VII) so záujmových oblastí pôvodcu fondu (A) a venovaný album reprodukcií (B).
Materiály akademika V. Thurzu nedokumentujú všetky oblasti jeho činnosti v rovnakej miere. Fond dáva relatívne ucelený obraz o jeho vedeckej a popularizačnej činnosti. Nedostatočne je dokumentované pôsobenie pôvodcu fondu vo funkciách, hoci táto oblasť jeho činnosti bola mimoriadne intenzívna. Zachovalo sa len málo písomností z konferencií a služobných ciest i málo korešpondencie. Pre poznanie života a diela pôvodcu sú dôležité, bohato zastúpené biografické materiály. Značnú dokumentárnu hodnotu má fotografický materiál.
