Ústav slovenskej literatúry SAV bol zriadený v r. 1943 v rámci SAVU pod názvom Literárnovedný ústav. Do SAV bol prevzatý uznesením jej Predsedníctva zo dňa 22.IX.1953 už pod názvom Ústav slovenskej literatúry. V rámci SAV bol začlenený do Sekcie spoločenských vied, od r. 1962 Vedeckého kolégia vied o umení.
V počiatočnom období svojej existencie sa ústav zameriaval na riešenie vývinových otázok slovenskej literatúry. V centre pozornosti stál najmä výskum života a diela významných osobností slovenského literárneho života. Ústav sa venoval i sprístupňovaniu prameňov v edícii Korešpondencia a dokumenty. Pri prevzatí ústavu do SAV bola jeho organizačná štruktúra nasledovná: Oddelenie staršej literatúry, Oddelenie literatúry národného obrodenia, Oddelenie literárneho realizmu a Oddelenie socialistickej literatúry. Súčasťou Ústavu slovenskej literatúry bolo od r. 1952 aj Divadelné oddelenie, ktoré malo v rámci ústavu relatívne samostatné postavenie a jeho ďalší vývoj mal smerovať k jeho postupnému osamostatneniu sa. Hlavnou úlohou Divadelného oddelenia bolo vypracovanie viaczväzkového „Nárčtu dejín slovenského divadla“. Koncom 50. rokov sa ťažisko výskumu Ústavu slovenskej literatúry presunulo na literatúru 20. storočia, i keď hlavnou dlhodobou úlohou (s riešením ktorej sa začalo už počas existencie ústavu v rámci SAVU) ostali stále viaczväzkové „Dejiny slovenskej literatúry“. Väčší dôraz sa v tomto období začal klásť i na objasňovanie vývinu literárnych druhov. Zmeny v orientácii výskumu sa odrazili aj v novom organizačnom rozčlenení ústavu na: Oddelenie dejín staršej slovenskej literatúry a literatúry 19. storočia, Oddelenie dejín slovenskej literatúry 20. storočia a Oddelenie historickej poetiky. Činnosť Divadelného oddelenia sa v r. 1963 rozšírila o štúdium filmovej estetiky a dejín filmu na Slovensku. Nové Oddelenie divadla a filmu sa v r. 1968 vyčlenilo do samostatného Ústavu divadla a filmu, jeho existencia však netrvala dlho, pretože v októbri 1970 ho Predsedníctvo SAV opäť včlenilo do Ústavu slovenskej literatúry vo forme oddelenia.
V polovici 60. rokov do popredia vystúpila potreba zaplniť medzeru vo vydávaní literárnych encyklopedických diel. Z toho dôvodu sa pristúpilo k vypracovaniu „Slovníka slovenskej literatúry“. Zhromažďovanie materiálu k tejto úlohe sa stalo predmetom činnosti nového Oddelenia bibliografie a dokumentácie, ktoré bolo zriadené v r. 1967.
Začiatkom 70. rokov sa vo väčšej miere začala rozpracovávať i problematika marxistickej literárnej vedy.
Najzásadnejšia reorganizácia ústavu prebehla v r. 1973, kedy na základe uznesenia Predsedníctva SAV zo dňa 2.IV. bol z Ústavu slovenskej literatúry a Ústavu svetovej literatúry a jazykov vytvorený nový, Literárnovedný ústav. Z ústavu bolo odčlenené Oddelenie divadla a filmu a stalo sa súčasťou Umenovedného ústavu. Literárnovedný ústav riešil široké spektrum problémov literárnej vedy, zahŕňajúce teóriu literatúry, výskum národnej literatúry a literatúr inonárodných, jeho pozornosť sa sústreďovala i na výskum medziliterárnych vzťahov. Reorganizácia sa dotkla i zloženia oddelení. Vznikli: Oddelenie teórie literatúry, Oddelenie histórie literatúry a Oddelenie súčasnej literatúry. V r. 1982 v súvislosti s reorganizáciou Historického ústavu SAV prešla do Literárnovedného ústavu filologická časť Kabinetu orientalistiky na úrovni oddelenia. Tým sa činnosť ústavu rozšírila o jazykový a kultúrny výskum národov Ázie a Afriky.
Koniec 80. rokov a rozsiahle celospoločenské zmeny sa prejavili i v SAV, konkrétne tiež pri reorganizácii vedeckých pracovísk. Literárnovedný ústav sa v r. 1990 rozpadol na Ústav slovenskej literatúry, Ústav svetovej literatúry a Kabinet orientalistiky.
Pri plnení výskumných úloh spolupracoval ústav s rôznymi literárnovednými pracoviskami na Slovensku i v Čechách, najmä s fakultami vysokých škôl, vydavateľstvami, vedeckými knižnicami, múzeami, redakciami časopisov a pod. Úzke vzťahy udržiaval ústav s Maticou slovenskou a jednotlivými pracoviskami ČSAV. Styky prebiehali formou spoločných vedeckých podujatí, spolupráce pri riešení výskumných úloh a vzájomným zastúpením v ústavoch a redakčných radách z dôvodu koordinácie literárnovedného výskumu v Československu. Podobne sa rozvíjala i zahraničná spolupráca, najmä s literárnovednými pracoviskami Sovietskej, Maďarskej a Nemeckej akadémie vied, či už v rámci dvojstrannej spolupráce alebo prostredníctvom medzinárodných problémových komisií a vedeckých organizácií.
Výsledky svojej vedeckovýskumnej činnosti ústav sprístupňoval okrem vydávania rôznych monografií aj v ústavných časopisoch Slovenská literatúra, Slovenské divadlo, Slavica Slovaca a ročenke Asian and African Studies.
Pracovníci ústavu sa angažovali i v odborných komisiách vytvorených pri rôznych orgánoch SAV, ako napr. Komisii pre literárnu vedu či Skupine pre marxistickú semiotiku. Nielen na prezentovanie odbornej činnosti ústavu bola v r. 1957 pri SAV vytvorená Slovenská literárnovedná spoločnosť.
Písomnosti zachytené v inventári sa členia na knihy a spisy. Knihy uložené pod signatúrou A predstavuje 10 kusov podacích denníkov a 1 kniha evidencie zahraničných ciest. Spisový materiál (signatúra B) je rozčlenený na dve časti. Prvá zachytáva materiál právneho predchodcu, t.j. Literárnovedného ústavu SAVU z rokov 1946–1952. Obsahuje 23 inventárnych jednotiek rozdelených do 7 vecných skupín. Druhá časť odráža písomnosti Ústavu slovenskej literatúry SAV z rokov 1953–1993, ktoré tvoria 972 inventárnych jednotiek rozdelených do 12 vecných skupín a v rámci nich do menších celkov – podskupín. Inventárnu jednotku tvorí prevažne jednotlivý rok príslušnej vecnej skupiny okrem niekoľných nižšie uvedených výnimiek.
1. Organizačné materiály – vecná skupina je rozdelená na menšie časti. Prvá zachytáva materiály nadriadených orgánov, konkrétne Predsedníctva SAV, Sekcie spoločenských vied, od r. 1962 Vedeckého kolégia vied o umení SAV. Ide najmä o zápisnice zo zasadnutí týchto orgánov, materiály ich komisií a stanoviská k návrhom ústavu na udelenie Ceny SAV za vyriešené vedeckovýskumné úlohy. Druhá podskupina obsahuje materiály osvetľujúce organizáciu, štruktúru, históriu a celkové zameranie ústavu. Predstavujú ich zápisnice zo zasadnutí vedenia, Vedeckej a Ústavnej rady jednotlivých oddelení, materiály z činnosti ústavných komisií, návrhy vedenia na udelenie cien a vyznamenaní, na menovania vedúcich pracovníkov, materiály o sťažnostiach pracovníkov ústavu a plány pracovných zasadnutí Ústavu slovenskej literatúry na jednotlivé mesiace príslušného roka.
2. Vedeckovýskumná činnosť je rozdelená na tri podskupiny. Prvá obsahuje plány činnosti celého ústavu i jednotlivých oddelení, akčné plány a návrhy na participáciu iných pracovísk na výskumných úlohách riešených v ústave. Druhá podskupina zahŕňa správy o činnosti, charakteristiky dosiahnutých výsledkov, informácie o ich využití v spoločenskej praxi, správy koordinátorov o plnení hlavných úloh štátneho plánu, materiály obsahujúce konkrétnu realizáciu výskumu, posudky a oponentúry štátnych úloh, záznamy z odborných ústavných diskusií a správy z vnútroštátnych ciest. Posledná podskupina zachytáva posudkovú a expertíznu činnosť pracovníkov ústavu vykonávanú zväčša na vyžiadanie iných organizácií. Materiál pozostáva z odborných vyjadrení a posudkov na rôzne literárne diela a stanovísk k zriaďovaniu kultúrných pamätných zariadení.
3. Vedecké podujatia. Tretia vecná skupina zachytáva materiály z organizovania konferencií, sympózií a osláv usporadúvaných buď samotným ústavom, alebo takých, na organizovaní ktorých sa ústav spolupodieľal. Predstavujú ich referáty, záznamy o rokovaní, záverečné správy a hodnotenia, zoznamy účastníkov a programy.
4. Edičná činnosť. V reáli ju predstavuje komunikácia Ústavu slovenskej literatúry s Vydavateľstvom SAV – Veda, edičné plány ústavu i Vydavateľstva SAV, prehľady publikačnej činnosti pracovníkov. Zachované sú i písomnosti dokumentujúce aktivitu pracoviska v edícii Korešpondencia a dokumenty. Obsahom vecnej skupiny sú i materiály vzťahujúce sa k vydávaniu ústavných časopisov a zborníkov. Ide o redakčnú korešpondenciu s prispievateľmi, informácie o obsahovej náplni časopisov a napokon originály a kópie rukopisov štúdií uverejnených v časopisoch.
5. Spolupráca s domácimi inštitúciami odzrkadľuje styky ústavu s rôznymi kultúrnymi organizáciami. Prvá podskupina osvetľuje vzťahy Ústavu slovenskej literatúry s jednotlivými zložkami ČSAV, druhá s Maticou slovenskou a posledná s ostatnými inštitúciami a jednotlivcami. Materiál je zachovaný vo forme záznamov z rokovaní o spolupráci, korešpondencie obsahujúcej rôzne informácie k výskumným úlohám riešeným v jednotlivých organizáciách i v Ústave slovenskej literatúry a pozvaní na zasadnutia vedeckých orgánov pracovísk či rôzne podujatia.
6. Spolupráca so zahraničím je rozčlenená na dve časti. Prvá obsahuje správy zo zahraničných ciest. Druhá dokumentuje konkrétne styky so zahraničnými partnermi. Ide o dohody o spolupráci, materiály o účasti pracovníkov na medzinárodných vedeckých podujatiach, plány a správy o zahraničných stykoch a dokumentáciu o pobytoch zahraničných hostí v ústave.
7. Personálne materiály. Táto vecná skupina zahŕňa písomnosti o personálnej politike ústavu. Prvú časť tvoria abecedne usporiadané spisy zamestnancov ústavu a pracovníkov na študijnom pobyte. Inventárnu jednotku tu tvorí jednotlivo každý osobný spis. Druhá podskupina zahŕňa všeobecnú personálnu agendu, najmä výkazy o štruktúre vedeckých pracovníkov, plány práce, dokumentáciu o úpravách platov pracovníkov, o ich preraďovaní do vyšších kvalifikačných stupňov, správy o priebehu komplexného pracovno-politického hodnotenia, plány kádrového, personálneho a sociálneho rozvoja či informácie o predlžovaní pracovných zmlúv pracovníkov ústavu.
8. Vedecká výchova. Vecná skupina taktiež rozdelená na dve menšie podskupiny. Prvá obsahuje osobné spisy vychovávaných v abecednom slede bez ohľadu na úspešné či neúspešné ukončenie ašpirantúry. Inventárnu jednotku tvorí každý osobný spis. Druhá podskupina zahŕňa všeobecnú agendu o vedeckej výchove v ústave a je tvorená najmä výkazmi o štruktúre vedeckých pracovníkov a ich výchove, správami školiteľov o plnení plánu vedeckej výchovy a dokumentáciou o zložení komisií pre obhajoby.
9. Hospodárske materiály. Tejto vecnej skupine dominujú materiály ekonomickekého a technického rázu. Prvá jej časť je tvorená zápisnicami zo zasadnutí Rady riaditeľov spoločenskovedných pracovísk SAV. Druhá podskupina obsahuje písomnosti rozpočtu a jeho čerpania za jednotlivé časové úseky, dokumentáciu o kontrolách hospodárenia, inventarizácie, plány materiálno-technického zabezpečenia a dokumentácie o budove ústavu.
10. Spoločenské organizácie. Materiál desiatej vecnej skupiny osvetľuje činnosť rôznych ideologických organizácií pôsobiacich v ústave a zachovaný je najmä vo forme zápisníc a ich zasadnutí. Súčasťou je aj dokumentácia o socialistickom súťažení, záväzkovej činnosti pracovníkov ústavu a bezpečnosti pri práci. Rozsiahlou časťou skupiny sú i materiály z filozoficko-metodologických seminárov konaných v ústave, najmä plány, správy o ich priebehu, referáty a diskusné príspevky.
11. Vedecké spoločnosti. Skupina zachytáva činnosť Slovenskej literárnovednej spoločnosti a Slovenského komitétu slavistov. Ide hlavne o zápisnice z ustanovujúcich zhromaždení, zoznamy členov a pozvánky na nimi organizované prednášky.
12. Rukopisy. Ide v prvom rade o rukopisy individuálnych alebo kolektívnych prác pracovníkov ústavu. Zoradené sú v abecednom slede podľa autorov a inventárnou jednotkou je autor. Skupina je prezentovaná aj rukopismi prác rôznych prispievateľov a spolupracovníkov ústavu. Poslednú inventárnu jednotku tvoria rukopisy prác neurčených autorov, usporiadané tiež abecedne.
Materiál celého fondu obsahue 1006 inventárnych jednotiek a je uložený v 68 archívnych krabiciach.
