V oblasti náuky o materiáloch v SAV pracovalo len Laboratórium strojníctva a hutníctva založené v r. 1953, ktoré malo dve oddelené pracoviská, a to v Bratislave a Košiciach.
Bratislavské pracovisko bolo zamerané na štúdium tepelnej kinetiky zváracích procesov a v tejto súvislosti sa pracovisko zameriavalo aj na sledovanie fyzikálnej podstaty fázových premien v kovových systémoch. Košické pracovisko sa zameriavalo na problematiku práškovej metalurgie. Z tohoto dôvodu Predsedníctvo SAV súhlasilo s rozdelením Laboratória strojníctva a hutníckej technológie dňom 1.I.1960 na dve vedecko-výskumné pracoviská a to Laboratórium fyziky kovov v Bratislave a Laboratórium hutníctva v Košiciach a súčasne vymenovalo za externého vedúceho Laboratória fyziky kovov akademika Jozefa Čabelku. V roku 1966 Laboratórium fyziky kovov SAV bolo premenované na Ústav fyziky kovov SAV a dňom 1.I.1968 Predsedníctvo SAV na návrh Vedeckého kolégia náuky o materiáloch súhlasí so zmenou názvu Ústavu fyziky kovov na Ústav kovových materiálov SAV. 21.IX.1970 Predsedníctvo SAV vymenovalo akademika Jozefa Čabelku do funkcie riaditeľa ústavu.
Pracovisko od svojho vzniku až po r. 1958 sa venovalo problémom tepelnej kinetiky pri zváraní elektrickým oblúkom a pri odporovom zváraní. V tomto smere bolo to jediné pracovisko v ČSSR, ktoré poskytovalo pomoc nášmu priemyslu, rad podkladov na vypracovanie nových výrobných technológií zvárania rôznych druhov materiálov. Mnohé výsledky dosiahnuté v ústave priniesli v praxi značné úspory.
Ústav kovových materiálov spolupracoval predovšetkým s domácimi výskumnými ústavmi, závodmi a vysokými školami, ale aj so zahraničnými ústavmi. S domácimi ústavmi sa spolupráca uskutočňovala hlavne na jednotlivých štátnych úlohách. V závodoch overovali výsledky experimentálnych pokusov v praxi. Spoluprácu s vysokými školami praktizovali pracovníci ústavu ako prednášatelia, členovia skúšobných komisií na rozličných fakultách Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave.
Pracovníci ústavu okrem recenzií, ktoré boli publikované v domácich odborných časopisoch recenzovali aj mnohé diplomové práce na Slovenskej vysokej škole technickej a pracovník ústavu Fr. Králik bol hlavným redaktorom Kovových materiálov.
Vo výchove vedeckých pracovníkov ústav je veľmi aktívny a vychováva pomerne veľa vedeckých pracovníkov.
Písomnosti Ústavu kovových materiálov SAV prevzal Ústredný archív SAV v dvoch etapách, 1. bola 20.IX.1967.
Spracoval ich v r. 1975 a sú uložené v 28 archívnych krabiciach + jeden balík.
Písomnosti sú rozdelené na základné skupiny A–E.
Skupina A sú písomnosti od nadriadených zložiek. A1 – Smernice, pokyny, obežníky Predsedníctva SAV, ČSAV; A2 – Rozvoj vedy na Slovensku; A3 – Sekcia technických vied SAV; A4 – Vedecké kolégium mechaniky a materiálov SAV; A5 – Sekcia technických vied ČSAV; A6 – Zápisy Vedeckého kolégia NM ČSAV.
Skupina B sú Písomnosti ústavu, má 17 podskupín a to: Vedenie ústavu, Korešpondencia, Osobná korešpondencia J. Čabelku, Plnenie vedecko-výskumných úloh, Spolupráca s inými inštitúciami, Vodné dielo na Dunaji, Plán práce a rozpočet, Ústav technického výskumu, Výstavba budovy, Osobné, Výchova vedeckých kádrov, Zahraničné styky, Cestovné správy, Publikačná činnosť, Knižnica, Dokumentácia.
Skupina C obsahuje materiál z konferencií, seminárov a sympózií usporiadaných Ústavom kovových materiálov s domácou účasťou, ale aj medzinárodnou. Materiál je usporiadaný chronologicky.
Skupina D obsahuje materiál časopisu „Kovové materiály“ v časovom rozpätí 1963–1971. Materiál je ponechaný v pôvodnom usporiadaní (v balíku sú obrázky k ročníku 1970–1971).
Skupina E sú Spoločenské organizácie a to stranícke, ZO ROH, filozoficko-metodologický seminár, jazykové kurzy a Požiarnici.
Písomnosti poskytujú predovšetkým obsažný prehľad vedecko-výskumnej činnosti Ústavu kovových materiálov SAV od založnia až do r. 1970.
