Československo-sovietsky inštitút bol založený z iniciatívy akademika dr. Z. Nejedlého 7.XI.1950 ako pracovisko, ktorého hlavnou úlohou bolo propagovať skúsenosti a výsledky sovietskej vedy. Na Slovensku bola samostatná odbočka zriadená ku dňu 34. výročia VOSR. Slávnostného otvorenia sa zúčastnili riaditeľ Ústavu slavistiky Akadémie vied ZSSR prof. P. N. Treťjakov a vedúci laboratória Ústavu genetiky Akadémie vied ZSSR K. S. Suchov, ako aj podpredseda Národného zhromaždenia, členovia Zboru povereníkov a zástupcovia bratislavského konzulárneho zboru. Československo-sovietsky inštitút organizoval konferencie, zasadania pracovných skupín a rozvíjal rozsiahlu činnosť v oblasti publikovania prác sovietskych vedcov. Vytvorenie ČSAV a SAV znamenal, že vedecké kádre preniesli ťažisko práce do sekcií a pracovísk akadémie. Týmto sa zmenila oblasť činnosti inštitútu a v priebehu r. 1954 prichádza k rokovaniu Predsedníctva SAV o delimitácii Československo-sovietskeho inštitútu do SAV. Československo-sovietsky inštitút sa stáva pracoviskom SAV uznesením Predsedníctva SAV zo dňa 13.XII.1954. Toto rozhodnutie bolo potvrdené Valným zhromaždením SAV dňa 19.XII.1955. V priebehu r. 1955 sa prebudovala bývalá odbočka Československo-sovietskeho inštitútu na vedecký ústav s pracovnou náplňou štúdia jazykov, literatúry a dejín národov ZSSR. Dekrét o ustanovení Československo-sovietskeho inštitútu ako vedeckého pracoviska ústav získal v novembri 1956. Vnútorne sa ústav už od svojho vzniku členil v súhlase s troma vednými disciplínami na tri oddelenia: Oddelenie ruského jazyka, Oddelenie ruskej a sovietskej literatúry a Oddelenie dejín ZSSR. Postupom času s rozvojom vedeckovýskumnej problematiky vznikali v ústave i iné slovanské disciplíny – ukrajinistika, polonistika, balkanistika. Táto skutočnosť viedla v r. 1957 k zmene vnútornej štruktúre ústavu na 2 veľké oddelenia a to Oddelenie rusistiky a ukrajinistiky a Oddelenie slovanské.
V r. 1962 boli vykonané previerky pracovísk ČSAV a SAV. Ukázalo sa, že pracoviská Československo-sovietsky inštitút ČSAV, Československo-sovietsky inštitút SAV a Slovanský ústav vo svojej medziodborovej komplexnosti nezodpovedajú už súčasnej etape vedeckého výskumu. Vychádzajúc z uvedených záverov komisie príslušných vedeckých komisií vypracovali návrh na reorganizáciu uvedených pracovísk. Predsedníctvo SAV na svojom II. zasadnutí dňa 10.VI.1963 súhlasilo so zrušením Československo-sovietskeho inštitútu SAV a zriadilo Ústav dejín európskych socialistických krajín (ÚDESK) SAV dňom 1.I.1964. Základnou úlohou ústavu bol výskum problematiky historických predpokladov vzniku a vývoja socialistických krajín a ich vzájomných vzťahov. Novozriadený ústav sa členil na 3 oddelenia – Oddelenie najnovších dejín (od r. 1917), Oddelenie starších dejín (do r. 1917) a Oddelenie dokumentácie s knižnicou.
V r. 1981 Vedecké kolégium pre historické vedy na svojom zasadaní dňa 29.IX. sa zaoberalo problémom integrácie historických pracovísk. Vedecké kolégium navrhlo, aby sa z troch historických pracovísk SAV – Historického ústavu SAV, ÚDESK-u SAV a Kabinetu orientalistiky SAV vytvoril jeden ústav – Ústav historických vied SAV, čím by sa odstránila roztrieštenosť výskumu. Predsedníctvo SAV tento návrh schválilo a na svojom zasadaní č. 399 dňa 23.III.1982 zrušilo Historický ústav SAV, ÚDESK SAV a Kabinet orientalistiky SAV a zriadilo Ústav historických vied SAV.
Písomný materiál Československo-sovietskeho inštitútu a ÚDESK-u je uložený v Ústrednom archíve SAV v 68 archívnych škatuliach. Do Ústredného archívu bol prebratý v dvoch etapách. V r. 1967 spisový materiál Československo-sovietskeho inštitútu z r. 1954–1963 a v r. 1983 agenda z činnosti ÚDESK-u. V písomnej agende sa nachádza aj materiál z činnosti slovenskej odbočky Československo-sovietskeho inštitútu založenej v r. 1951. Pretože slovenskú odbočku inštitútu považujeme za právneho predchodcu ústavu, jej písomnú produkciu sme organicky zaradili do spracovaného materiálu. Písomná agenda ústavu bola radená tematicky. Pri jej usporadúvaní sme vypracovali schému, podľa ktorej sme materiál zoradili. Obsahuje tieto vecné skupiny:
I. Podacie denníky; II. Spisový materiál: 1. Vedenie ústavu, 2. Ústavné rady, 3. Personálna agenda, 4. Zahraničné styky, 5. Vedeckovýskumná činnosť (a. plány, výskumné úlohy, b. správy o činnosti, c. posudky, pripomienky), 6. Vedecká výchova, 7. Konferencie, zjazdy, 8. Edičná činnosť, 9. Styk s Predsedníctvom SAV, 10. Styk so sekciami, vedeckými kolégiami, 11. Spolupráca s inými organizáciami, 12. Komisie, spoločnosti, 13. Hospodárska agenda, 14. Masovopolitické organizácie.
Prvú skupinu označenú rímskou číslicou I. tvoria knihy, podacie denníky a kroniky ústavu zachytávajúce vývin a významné udalosti na pracovisku.
Druhú základnú skupinu označenú rímskou II. tvorí spisový materiál. Ako sme už spomínali, je usporiadaný do 14 vecných skupín označených arabskými číslami. V 1. skupine sa nachádza materiál týkajúci sa vedenia ústavu, sú to napr. štatúty pracoviska, organizačné poriadky, návrhy na zriadenia nových oddelení, návrhy na reorganizáciu pracoviska. Zápisnice a materiály zo zasadaní ústavných rád sú usporiadané v 2. skupine. Tretiu skupinu tvorí personálna agenda. V nej sa nachádzajú žiadosti o prijatia do zamestnania, návrhy na preradenie do vyšších kvalifikačných stupňov, návrhy na udelenie odmien.
Zahraničné styky sú obsahom 4. skupiny, ktorá pozostáva z plánov zahraničných stykov tak dlhodobých, ako aj ročných, z návrhov ústavu na uzavretie dohôd o spolupráci so zahraničnými partnermi, zo správ o zahraničných stykoch pracoviska, zo správ o návštevách zahraničných hostí na ústave, z návrhových listov na vycestovanie pracovníkov do zahraničia. Písomná produkcia spojená s vedeckovýskumnou činnosťou ústavu je uložená v 5. skupine. Je rozdelená na 3 podskupiny a–c. Tvoria ju plány výskumných úloh ročné a dlhodobé, správy o plnení vedeckovýskumnej činnosti pracoviska, posudky a pripomienky. V 6. skupine – vedecká výchova, sú uložené plány výchovy vedeckých kádrov pracoviska, správy o ich plnení, návrhy na menovania školiteľov, ako aj osobné spisy ašpirantov. Siedmu skupinu tvoria materiály konferencií a zjazdov. Sú v nej tak návrhy na usporiadanie vlastných konferencií, sympózií, ako aj pozvánky na podujatia iných pracovísk. Agenda dokumentujúca edičnú a popularizačnú činnosť je sústredená v 8. skupine. Tvoria ju edičné plány pracoviska, správy o publikačnej činnosti pracovníkov, recenzné posudky rukopisov. Obsahom 9. skupiny sú písomnosti prezentujúce styk ústavu s Predsedníctvom SAV. Nachádzajú sa v nej v prevažnej miere výpisy z uznesení Predsedníctva SAV a Výboru Predsedníctva SAV, ďalej sú to správy o činnosti SAV, plány zasadnutí Predsedníctva SAV. V 10. skupine sa nachádzajú materiály dokumentujúce styk so sekciami, neskôr s vedeckými kolégiami. Sú to zápisnice zo zasadaní sekcie, vedeckého kolégia, organizačný a rokovací poriadok sekcií a kolégií. Spoluprácu ústavu s vysokými školami, praxou a masovokomunikačnými prostriedkami odrážajú písomnosti, ktoré sú uložené v 11. skupine. V nej sú zachytené tak vyhodnotenia spolupráce s vysokými školami, ako aj konkrétne dohody s jednotlivými katedrami vysokých škôl i materiál dokumentujúci spoluprácu ústavu s múzeami na príprave tematických výstav. V ďalšej 12. skupine Komisie, spoločnosti sa nachádzajú zápisnice zo zasadaní vedeckých spoločností pri SAV, návrhy na zriadenie medzinárodných a celoštátnych odborných komisií, správy o činnosti komisií, zápisnice zo zasadaní komisií. Predposlednú 13. skupinu tvorí hospodárska agenda. Sú v nej návrhy plánu, ale aj schválené rozpisy plánu a rozpočtu, oznamy o rozpočtových presunoch, prídely finančných limitov na nákup materiálového vybavenia.
Činnosť masovopolitických organizácií pri ústave dokumentujú písomnosti, ktoré sú obsahom poslednej 14. skupiny, ako napr. plány školení civilnej obrany, správy o sociálnej starostlivosti o pracovníkov ústavu, správy o priebehu socialistickej súťaže na ústave, návrhy na kolektívnu zmluvu.
Fond Československo-sovietskeho inštitútu a Ústavu dejín európskych socialistických krajín SAV umožňuje svojim obsahom bádateľovi študovať vývin tohoto významného spoločenskovedného pracoviska. Aj keď zachovaný materiál dokumentuje skôr organizačný vývoj pracoviska ako jeho vedeckovýskumnú činnosť, v niektorých tematických skupinách (3, 5, 7, 8) sa odráža podiel pracoviska na výskume historických podmienok upevňovania vzťahov medzi krajinami socialistického spoločenstva a celkový spoločensko-politický prínos pracoviska v tejto oblasti.
