Kabinet orientalistiky SAV vznikol ako jediné výskumné orientalistické pracovisko na Slovensku dňa 1.III.1960. Založenie Kabinetu orientalistiky SAV bolo schválené uznesením Predsedníctva SAV č. 9 na 93. zasadnutí dňa 21.XII.1959 na návrh Sekcie spoločenských vied. Jeho zakladateľom bol akademik Ján Bakoš. Prvými pracovníkmi Kabinetu boli sinologička Anna Vlčková a indonézista Latislav Altmann.
Kabinet orientalistiky bol začlenený do Vedeckého kolégia histórie. V otázkach vedeckého plánu ho riadila Komisia Prezídia ČSAV pre komplexný výskum problematiky zemí Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky v oblasti spoločenských vied. Dôležité rozhodnuteia a návrhy sa prerokúvali na zasadaniach Ústavnej rady Kabinetu orientalistiky SAV.
Vedecké kolégium histórie dalo roku 1962 podnet k rozšíreniu Kabinetu orientalistiky. Boli prijatí noví pracovníci (historik, arabista, turkológ, afrikanista, ekonóm). Pre nízky počet pracovníkov Kabinet nebol delený na oddelenia. Po srmti akademika Jána Bakoša v roku 1962 bol za vedúceho menovaný Ivan Doležal, ktorý predložil Vedeckému kolégiu histórie nové zásady druhej etapy rozvoja pracoviska.
Koordinátorom vedeckých úloh štátneho programu vedeckého výskumu Kabinetu orientalistiky bol Orientálny ústav ČSAV, ktorý tiež školí väčšinu ašpirantov Kabinetu, pretože Kabinet orientalistiky SAV nie je školiacim pracoviskom. Ďalšími školiteľmi boli Ústav slovenského jazyka SAV, neskôr Jazykovedný ústav Ľ. Štúra, Ústav slovenskej literatúry a Historický ústav SAV.
Aj napriek tomu, že Kabinet orientalistiky je malým pracoviskom a neustále zápasil so získavaním vedeckých pracovníkov a priestorovými problémami, plní významné poslanie pri začleňovaní slovenskej kultúry do svetového diania.
Kabinet orientalistiky SAV sa koncentruje na vedecký výskm jazykov, literatúr a histórie národov juhovýchodnej Ázie, Číny a na turkológiu. Skupina jazykovedcov ako jediná na svete sa zaoberá exaktným výskumom malajsko-polynézskych jazykov, na poli ktorého získala svetové uznanie. Kabinet skúma politický vývin, nové dejiny, jazyky a kultúrne hodnoty krajín Ázie a Afriky, osmanskú expanziu na Slovensku a jej miesto v slovenských dejinách. Zúčastňoval sa na koordinovanom výskume maoistickej politiky a spracovával expertízy a štúdie pre potreby straníckych a štátnych orgánov. Aktívne prispieva aj k vzájomnému poznávaniu, kultúrnemu obohacovaniu a spolupráci s orientálnymi národmi. Pracovisko sa zaoberá výlučne modernou problematikou, to sa týka jazykovedy aj histórie, s výnimkou turkologických štúdií na základe archiválií na Slovensku.
K náplni Kabinetu orientalistiky patrí tiež rozsiahla vedeckopopularizačná činnosť. Pracovníci Kabinetu uverejňujú knižné preklady z bohatých zdrojov tureckej, perzskej, bengálskej, čínskej, indonézskej, malajskej, vietnamskej, japonskej, polynézskej a swahilskej literárnej tvorby, pracujú v Medzinakladateľskej komisii pre vydávanie orientálií, poskytujú odborné rady vydavateľstvám, upravujú transkribcie a vecné údaje v rukopisoch orientálií pripravovaných do tlače. Uverejňujú vedecké články a štúdie v rôznych domácich a zahraničných orientalistických zborníkoch a časopisoch. Od roku 1965 vydáva Kabinet orientalistiky SAV vlastnú ročenku Asian and African Studies, ktorá vychádza vo svetových jazykoch. Jej obsah je zameraný na modernú problematiku. Sústreďuje práce slovenských orientalistov a obsahuje aj recenznú časť. Predáva a vymieňa sa aj v devízovej cudzine, takže sa stala hlavným zdrojom pre získavanie tamojších odborných publikácií, rozšírili sa vedecké styky pracoviska so zahraničím. Kabinet orientalistiky sa podieľa aj na vydávaní nepravidelných publikácií, ktoré vychádzajú pri určitých príležitostiach, napríklad Studia Semitica, venovaná jubileu akademika Jána Bakoša. Významná je spoluúčasť na súborných náučných dielach ako sú Encyklopédia Slovenska, Malá encyklopédia spisovateľov sveta, Slovník spisovateľov Ázie a Afriky, Encyklopédia svetových literatúr, Dejiny literatúr sveta a encyklopedický časopis Pyramída.
Za svoju činnosti získali pracovníci Kabinetu orientalistiky SAV raz kolektívne, v roku 1970, a raz individuálne, v roku 1976, Cenu SAV za popularizáciu vedy, Cenu Jána Hollého a štyri vydavateľské ceny.
Kabinet orientalistiky spolupracuje aj s rôznymi domácimi a zahraničnými ústavmi a inštitúciami. K najdôležitejším domácim spolupracovníkom patrí Orientalistický ústav ČSAV, Filozofická fakulta Univerzity Karlovej a Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Výskumný ústav pedagogický, s ktorým kabinet spolupracuje pri tvorbe učebníc. Ďalej sú to viaceré pracoviská SAV a rôzne vydavateľstvá vedeckej literatúry, najmä Vydavateľstvo SAV, VEDA. Pracovníci Kabinetu orientalistiky SAV tvoria jadro Slovenskej spoločnosti orientalistickej, ktorá združuje odborníkov a aktívnych záujemcov o krajiny Orientu. Spoločnosť sa podieľa na prípravách múzea protitureckých bojov v Banskej Štiavnici v spolupráci so Slovenským národným múzeom v Bratislave. Spolupracovala aj so Socialistickou akadémiou a Maticou slovenskou. Kabinet orientalistiky spolupracuje aj s rôznymi spoločenskými organizáciami.
Kabinet orientalistiky nadviazal pracovné aj osobné styky s podobnými inštitúciami v zahraničí, najmä s rozvojovými krajinami a zaujíma sa o problémy týchto krajín. Aktívne spolupracuje s Institutom vostokovedenia Akadémie vied ZSSR, Vietnamskou akadémiou spoločenských vied, vydavateľstvom Nauka v Moskve. Vysiela pracovníkov na študijné pobyty do krajín ako sú napr. Nový Zéland, Uganda, India, udržuje styky s krajinami západnej i východnej Európy. Časť úloh Kabinetu je napojená na veľké medzinárodné projekty. Od polovice sedemdesiatych rokov boli pracovníci Kabinetu orientalistiky SAV, historici zapojení do XIV. Problémovej komisie mnohostrannej spolupráce akadémií vied socialistických krajín „Ekonomika a politika rozvojových krajín“, pracovali v subkomisiách pre Áziu a Afriku. Sinológovia sa zapojili do medzinárodnej Komisie pre aktuálne problémy Ďalekého východu a uverejňovali v jej zborníkoch štúdie o maoizme. Kabinet orientalistiky je kolektívnym členom Európskej sinologickej asociácie v Paríži a pracovníčka Kabinetu A. Doležalová-Vlčková je jednou československou členkou jej výboru. Pracovník Kabinetu V. Krupa je členom Svetovej asociácie antropológov so sídlom v Chicagu. Pracovníci Kabinetu orientalistiky SAV sa zúčastňujú rôznych zahraničných kongresov a sympózií. Najdôležitejšou akciou Kabinetu bolo usporiadanie IV. Medzinárodnej konferencie socialistických krajíjn „Teoretické problémy ázijských a afrických literatúr“ v Dome vedeckých pracovníkov v Smoleniciach roku 1980.
Materiál Kabinetu orientalistiky SAV pochádza z rokov 1959–1980. Tvorí ho 20 archívnych škatúľ, v ktorých sa nachádza 167 inventárnych jednotiek. Pri spracovaní bol rozdelený do šiestich skupín.
V prvej skupine sú uložené základné normy pracoviska. Patria sem zákony, stanovy, organizačné poriadky a rôzne uznesenia nadriadených orgánov z rokov 1960–1978. Druhá skupina, vedenie pracoviska, je rozdelená do dvoch podskupín. V prvej podskupine sú zápisnice zo schôdzí Kabinetu orientalistiky SAV z rokov 1960–1973 a v druhej správy a výkazy o činnosti Kabinetu orientalistiky SAV z rokov 1960–1980. Tretia skupina zahrňuje vedeckovýskumnú činnosť z rokov 1960–1978. Štvrtú a piatu skupinu tvoria tiež dve podskupiny. Štvrtá skupina, spolupráca, sa delí na domácu a zahraničnú. Utvára obraz o spolupráci Kabinetu s domácimi a zahraničnými inštitúciami a organizáciami. Materiál je z rokov 1959–1978. V piatej skupine sa nachádza personálna agenda. V prvej podskupine sú osobné a kádrové záležitosti z rokov 1960–1979 a v druhej vedecká výchova z rokov 1960–1978. Poslednú skupinu tvorí hospodárska agenda, materiál pochádza z rokov 1960–1978.
Hoci materiál Kabinetu orientalistiky nie je úplný, dozvedáme sa z neho o práci tohto pracoviska, o jeho zameraní a zložení, ktoré dáva predpoklady, že toto pracovisko pri plnení svojich vedeckých úloh bude aj v budúcnosti slúžiť ako odborné stredisko znalosti o krajinách orientu pre účely skvalitňovania populárnovedeckej práce na tomto úseku.
