Historický ústav SAV sa v polovici 70. rokov orientoval na základný vedecký výskum, spracovávanie a publikovanie jeho výsledkov, zhromažďovanie historickej dokumentácie a vyhľadávanie základných dokumentov k slovenským dejinám. Okrem vydávania monografií sa začal viac zameriavať na syntetické práce a bibliografiu slovenskej historiografie. Jeho základné organizačné členenie (Oddelenie slovenských dejín, Oddelenie novších slovenských dejín, Oddelenie najnovších slovenských dejín, Oddelenie dejín vied a techniky na Slovensku, Oddelenie dokumentácie a vydávania stredovekých prameňov) sa v r. 1977 zmenilo nasledovne: Oddelenie najstarších dejín, Oddelenie dejín neskorého feudalizmu, Oddelenie dejín kapitalizmu, Oddelenie dejín socializmu, Oddelenie dejín vied a techniky a Útvar vedeckých informácií.
Vedecká práca sa sústredila na výskum dejín Československa s osobitným zreteľom na slovenské dejiny. Vyšli prvé dva zväzky Dejín Slovenska, ktoré podali prehľad o vývoji Slovenska od najstarších čias do začiatku 20. storočia a ako výsledok spolupráce s českými historikmi prvý zväzok novej verzie Přehledu československých dějin. Na zaplnenie medzier v pramennej základni slovenskej historiografie bol vydaný Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae a Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae. Okrem uvedených diel sa publikovali mnohé monografické práce z hospodárskych, sociálnych a kultúrnych dejín. Pre spoločenskú prax a výchovné pôsobenie mala význam vlastivedná učebnica Dejiny Československa a populárnovedné diela Slovenské dejiny slovom a obrazom a Dejiny vedy a techniky na Slovensku.
V r. 1982 uznesením Predsedníctva SAV č. 725 s účinnosťou od 1.VI. sa Historický ústav SAV zlúčil s Ústavom dejín európskych socialistických krajín a s Kabinetom orientalistiky SAV. Novovzniknuté pracovisko – Ústav historických vied SAV sa členil na: Oddelenie dejín feudalizmu, Oddelenie dejín kapitalizmu, Oddelenie dejín výstavby socializmu, Oddelenie všeobecných dejín, Oddelenie dejín svetovej socialistickej sústavy, Oddelenie dejín vied a techniky a Útvar vedeckých informácií. V 7. päťročnici sa výskum sústredil na prípravu viaczväzkových syntetických prác Dejiny Slovenska a Prehľad československých dejín. V r. 1988 Predsedníctvo SAV zriadilo v Banskej Bystrici detašované pracovisko Ústavu historických vied SAV orientované na vydávanie prameňov k novodobým dejinám Slovenska, najmä k dejinám protifašistického odboja.
K ďalšej zmene v organizačnej štruktúre prišlo v r. 1989, kedy sa rozdelilo Oddelenie dejín feudalizmu na Oddelenie najstarších dejín a Oddelenie neskorého feudalizmu a z Oddelenia dejín svetovej socialistickej sústavy sa vyčlenilo Oddelenie ázijských a afrických štúdií.
Ťažiskom výskumu v oblasti národných dejín je stále práca na sedemzväzkovej syntéze Dejiny Slovenska a na slovenských kapitolách Přehledu dějin Československa. V oblasti všeobecných dejín sa výskum zameriava na dejiny svetovej socialistickej sústavy.
Okrem úzkej a permanentnej spolupráce s Historickým ústavom ČSAV formou spoločných podujatí či vzájomným zastúpením vo vedeckých radách, prácou na spoločných projektoch Ústav historických vied SAV spolupracoval aj so zahraničnými historickými pracoviskami buď formou dvojstrannej alebo mnohostrannej spolupráce, či zastúpením v zmiešaných historických komisiách. V poslednom období sa rozšírila aj spolupráca so zahraničnými partnermi i na výskume obdobia kapitalizmu.
Na domácej pôde ústav spolupracoval s mnohými vedeckými pracoviskami resp. vysokými školami, najmä pri riešení čiastkových úloh štátneho plánu základného výskumu, z ktorých mnohé aj koordinoval. Získané výsledky pracovníci Ústavu historických vied SAV okrem publikovania v odborných periodikách a monografiách prezentovali na početných vedeckých podujatiach resp. v odborných zborníkoch.
Ústav historických vied SAV školil a vychovával vedeckých pracovníkov pre vlastnú potrebu i pre ďalšie historické pracoviská.
Pri spracovaní a inventarizácii fondu Historický ústav SAV/I sa vychádzalo z koncepcie spracovania fondu Historický ústav (1948–1976). Zvoleným jednotným postupom sme sa snažili získať na prehľadnosti a uľahčiť orientáciu v oboch častiach fondu. Fond Historický ústav SAV/I obsahuje písomný materiál z rokov 1954–1989, fragmentovite už od r. 1954. Skladá sa z 28 ks podacích protokolov a písomností usporiadaných do 23 vecných skupín. Inventárnu jednotku tvorí jednotlivý rok príslušnej vecnej skupiny, okrem niekoľkých nižšie uvedecných výnimiek. Poradie vecných skupín zodpovedá poradiu v inventári fondu Historický ústav SAV, názvy niektorých sú aktualizované a zodpovedajú organizačnému vývoju a štruktúre SAV v danom období. Niektoré vecné skupiny chýbajú, pretože činnosť, z ktorej pochádzal písomný materiál, nepokračovala.
I. vecná skupina Vedecké kolégium SAV pre vedy o spoločnosti, po reorganizácii v r. 1981 Vedecké kolégium pre historické vedy SAV, obsahuje najmä zápisnice zo zasadaní vedeckého kolégia, nové organizačné začlenenie komisií bývalého kolégia, stanovisko vedeckého kolégia k edičnému plánu Vydavateľstva SAV.
II. Vedenie ústavu. V materiáli tejto vecnej skupiny sa pravidelne opakujú zápisnice z Ústavnej rady, schôdzí jednotlivých oddelení ústavu, z porád riaditeľov spoločenskovedných pracovísk SAV. Je tu aj niekoľko organizačných poriadkov pracoviska, informácie o jeho štruktúre, menovanie vedúcich oddelení, koncepcia nového pracoviska v Banskej Bystrici.
II. Plánovanie a príprava výskumu. Sú tu spresnenia jednotlivých úloh plánu základného výskumu, akčný plán pracoviska, plány práce oddelení, rozpis kontrolovateľných etáp výskumu, návrh štruktúry, prípadne zmien v skladbe úloh päťročného plánu, evidenčné listy čiastkových úloh, záznamy z pracovných diskusií a oponentúr úloh.
IV. Správy o výskume obsahujú analýzy činnosti pracoviska, správy o činnosti oddelení, charakteristiky dosiahnutých výsledkov a informácie o ich využití v spoločenskej praxi, správy koordinátora o plnení hlavnej úlohy, správy participantov o plnení čiastkových úloh štátneho plánu základného výskumu, záznamy zo zasadnutí riešiteľských tímov.
V. Vecná skupina obsahuje Štúdie a posudky zoradené abecedne podľa autorov, za nimi nasledujú práce (stanoviská) ústavu bez označenia konkrétneho autora a na záver práce jednotlivých, ale neurčených autorov. V tejto skupine je inventárnou jednotkou celá skupina.
VI. Ceny a odmeny pozostávajú z návrhov na udelenie Ceny SAV, odmien Slovenského literárneho fondu, návrhov na udelenie štátnych vyznamenaní, odmien k jubileám a za konkrétne vyriešené úlohy.
VII. Spolupráca s ČSAV. V skupine dominujú materiály o spolupráci s Ústavom československých a svetových dejín ČSAV, napr. na slovenských častiach Přehledu československých dějin, na úlohách štátneho plánu základného výskumu, pri príprave spoločných konferencií a je tu zdokumentovaná aj činnosť slovenských zástupcov vo Vedeckom kolégiu histórie ČSAV ako aj v redakčných radách českých odborných časopisov.
VIII. Spolupráca s inštitúciami je prezentovaná najmä vysokými školami, Národným výborom mesta Bratislavy, ministerstvami, veľvyslanectvom ČSSR v Budapešti a ďalšími pracoviskami. Vecné skupiny IX-V (Súpis archívov a Zápisnice o prieskume archívov v župách) sú vynechané, pretože v spracovanom období neexistovali.
XI. Výskumné pracovisko v Budapešti tvoria údaje o jeho zriadení, správy o činnosti a výkazy o prírastkoch mikrofilmov a fotokópií.
XII. Plán práce, systemizácia obsahuje prehľad funkčných miest, obnovovanie termínovaných pracovných zmlúv s vedeckými pracovníkmi, rozbory kádrového, personálneho a sociálneho vývoja, rozpis plánu práce.
XIII. Personálne veci. Vecná skupina je rozdelená na dve podskupiny: a – jednotlivci – obsahuje osobné spisy pracovníkov zoradené abecedne; b – hodnotenia – tvoria komplexné pracovnopolitické hodnotenia pracovníkov ústavu usporiadané chronologicky.
XIV. Vedecká výchova pozostáva z materiálov o výchove vedeckých pracovníkov a ich štruktúre, o školiteľoch, o udelení vedeckej hodnosti, ďalšiu časť tvoria zrušené ašpirantúry, ukončené študijné pobyty a obhajoby doktorských dizertácií, poslednou časťou sú abecedne usporiadané osobné spisy vychovávaných.
XV. Konferencie. Obsahujú prípravné materiály, program, zoznam účastníkov, správy o priebehu akcie, prípadne referáty.
XVI. Zahraničné styky. Tvoria ich správy zo služobných ciest, plány zahraničných stykov a tematickej spolupráce, dohody o spolupráci.
XVII. Rozpočet. Skupina sa skladá z návrhov rozpočtu a výkazov o jeho čerpaní, rozpisov nákladov na jednotlivé výskumné úlohy, požiadaviek na investície, na vedeckú výchovu a pod.
Vecná skupina XVIII. (Slovenská otázka) je ako nejestvujúca vynechaná.
XIX. Vydavateľstvo. Obsahuje návrhy edičného plánu, vydavateľské námety ústavu a jeho stanoviská k edičnému plánu Vydavateľstva SAV.
XX. Časopisy. Skupinu tvoria redakčné materiály Historických štúdií, Studia historica slovaca, pričom najrozsiahlejší je materiál o vydávaní Historického časopisu.
Ďalšou vynechanou skupinou je XXI. – Knižnica.
XXII. Kúpa, pozostalosť. Pozostáva z kúpnopredajných zmlúv, prípadne dohôd o prevzatí rukopisných materiálov alebo písomnej pozostalosti.
XXIII. Vedecké spoločnosti pri SAV. V skupine prevažujú materiály z činnosti Slovenskej historickej spoločnosti, doplnené materiálmi Slovenskej archeologickej spoločnosti a Spoločnosti pre dejiny vied a techniky.
XXIV. Komisie. Obsahujú materiál z činnosti odborných historických komisií (Komisia pre dejiny Slovenska po r. 1945, Komisia pre dejiny miest, Komisia pre výskum národností, Komisia pre historickú terminológiu) a materiál Atestačnej komisie pri Historickom ústave SAV.
XXV. Spoločenské organizácie. Skupinu tvoria správy o rozvoji iniciatívy a socialistickom súťažení, o školeniach požiarnej ochrany a civilnej obrany a bezpečnosti práce a Kolektívne zmluvy pracoviska zo ZV ROH.
XXVI. Rukopisy, resp. fragmenty rukopisných prác P. Čarnogurského, K. Kizlinka a K. Sidora.
XXVII. Filozofickometodologické semináre. Sú poslednou vecnou skupinou obsahujúcou plány a správy o priebehu seminárov na pracovisku. Celá druhá časť fondu Historický ústav SAV I. obsahuje 322 inventárnych jednotiek a je zložená v 56 krabiciach.
